Ladislav Novomeský
Ladislav Novomeský (* 27. december 1904, Budapešť – † 4. september 1976, Bratislava)
bol slovenský komunistický politik, básnik, redaktor, novinár, publicista.
Písal aj pod pseudonymami: A. Krištof, Andrej Ogrod, Pavel Havran, Brkoslav, Gama, Gamma, n.gorod, N.Gorod, Pavel Hronec, Vacek, Xenon.
Život
Pochádzal z rodiny krajčíra Samuela Novomeského a Irmay rod. Príkopová. Rodičia sa presťahovali zo Senice do Budapešti. Do školy začal chodiť v Budapešti, neskôr pokračoval v Senici a na učiteľskom ústave v Modre, kde v roku 1923 zmaturoval. Začal pôsobiť ako učiteľ a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V roku 1925 vstúpil do Komunistickej strany, zanechal učiteľovanie, odišiel do Ostravy, kde sa stal redaktorom komunistických novín Pravda chudoby. V roku 1929 začal pracovať v redakcii Rudého práva v Prahe. Nasledujúce roky pracoval vo viacerých tlačových orgánov KSČ. Patril k avantgardnej skupine DAV. V roku 1939 sa presťahoval na Slovensko. Bol jedným z popredných organizátorov SNP, členom V. ilegálneho vedenia KSS. Spoluzakladateľ a podpredseda povstaleckej SNR v Banskej Bystrici (1944). Člen predsedníctva ÚV KSS, povereník pre školstvo a osvetu. Po vojne bol na zjazde KSS v roku 1950 obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 zatknutý. V roku 1954 bol odsúdený na 10 rokov väzenia. V tomto čase nemohol publikovať. V roku 1956 bol prepustený, do roku 1962 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. V roku 1963 ho plne rehabilitovali. Presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po sovietskej okupácii 21. augusta 1968 sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru KSS, v tom istom roku aj predsedom Matice slovenskej. Od roku 1970 bol vážne chorý. Prispel k tzv. husákovskej „normalizácii“ na kultúrnom aj politickom poli. Novomestský bol ženatý s Karlou Marešovou.
Tvorba
Prvé básne publikoval časopisecky (Vatra, Svojeť, Nový rod a i.). V tvorbe sa od začiatku stotožnil s proletárskou literatúrou. Svojim dielom ovplyvnil medzivojnový a povojnový vývin poézie na Slovensku. V 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu a symbolizmu. Okrem vlastnej básnickej tvorby sa venoval aj prekladom z ruskej literatúry (Boris Pasternak) a publicistike.
Vyznamenania
1964 – Národný umelec
1969 – Hrdina ČSSR
1964 a 1974 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
1969 – laureát národnej ceny SSR
1969 – Leninov rad
Bol tiež vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Cenou Ľ. Štúra.
Diela
Poézia
1927 – Nedeľa, zbierka básní
1932 – Romboid, zbierka básní, vyjadruje smútok nad sociálnymi protikladmi sveta
1939 – Svätý za dedinou, zbierka básní
1935 – Otvorené okná, zbierka básní
1949 – Pašovanou ceruzkou, zbierka básní
1963 – Vila Tereza, poéma
1963 – Do mesta 30 minút, poéma
1964 – Stamodtiaľ a iné, poéma
1964 – Nezbadaný svet
1966 – Dom, kde žijem, cyklus lyrických básní
Publicistika a eseje
Laco Novomeský, Marx a slovenský národ, marec 1933
1949 – Výchova socialistikého pokolenia
1969 – Znejúce ozveny
1969 – Čestná povinnosť
1970 – Manifesty a protesty
1970 – Slávnosť istoty
1972 – Zväzky a záväzky
1971 – O Hviezdoslavovi
1971 – O literatúre
1974 – Nový duch novej školy
Pamiatky
rodný dom v Budapešti, urna v panteóne na cint. v Slávičom údolí,
Múzeum L. Novomeského v Senici
Literárna pozostalosť v LAMS
socha od J. Kulicha v Senici
Zdroj: wikipedia
Prineste si pero.Na rychlo som nemal ceruzku. Dakujem