Kamenický hrad, Torkueley 1270, Thorku 1306, Tarkeu 1312
Okolité územie patrilo k župnému Šarišskému hradu a do roku 1270 tvorilo kráľovský poľovnícky revír. Z tohto dôvodu tu historik F. Uličný predpokladal existenciu hrádku, ktorý slúžil na pobyt loveckých družín a správe lesov. Miesto pod hradom sa vtedy nazýval o "pod holým kameňom" a kráľ ho daroval synom Detrika z neskoršieho rodu Brezovickovcov. Holý kameň je preklad maďarského mena hradu Tarkö a pri pohlade na skalnatý kopec s minimálnou vegetačnou pokrývkou sa názov ešte aj dnes zdá velmi výstižný. V roku 1306 sa hrad konečne vynoril z temnôt histórie. Keď si Rikolfovi synovia delili majetok po otcovi, Kamenicu si ponechal syn rovnakého mena a zakladateľ rodovej vetvy Tarczayovcov, ktorého príslušníkom patril hrad po celý čas jeho existencie. Aj ked išlo o súkromné sídlo, v prvej polovici 14. storočia prejavil kráľ Ľudovít I. veľkú snahu využit ho v štátnom záujme. Ozbrojenci hradných pánov sa totiž mali z hradu podielat na ochrane blízkej hranice v málo obvyklom smere - mali zabrániť úteku nespokojných poddaných do Poľska. Skutočne ohrozený bol však hrad, keď ho v roku 1438 obsadili prešovskí meštania v záujme kráľa Albrechta Habsburského a jeho manželky Alžbety, ale len na jeden rok. Ako jeden z mála šarišských hradov nebola Kamenica obsadená oddielmi Jána Jiskru z Brandýsa a roku 1456 dokonca odolala priamemu útoku bratríkov. A to aj napriek tomu, že sa on pokúsili v roku obrany Belehradu pred Turkami, ked sa vojenská moc krajiny pod vedením Jána Hunadyho sústredila práve tam. S výnimkou osemročného vlastníctva poľským pánom Jeremiášom Laskym sídlili na udržiavanom hrade celú prvú polovicu 16. storočia Tarczayovci. Zapojenie Anny vydatej za Juraja Drugeta do protihabsburského odboja znamenalo koniec hradu. Sama viedla obranu hradu, ale drvivá presila cisárskych vojsk vedených Jurajom z Puchheimu napokon v roku 1556 hrad dobyla a úplne zničila. Začiatkom 19. storočia ešte rozoberali jeho múry a použili ich na stavbu liehovaru v Lúčke, takže do súčasnosti zo zrúcaniny veľa nezostalo.
Zreteľná je však dvojpólová dispozícia - dve jadrá spojené ostrým hrebienkom a asi aj murovaným koridorom. Toto riešenie bolo podmienené tvarom terénu. Dve vrcholové bradlá ukončovali chrbát, ktorý s masívom pohoria na severovýchode spájalo sedlo, pred prvou skalou preťaté šijovou priekopou. Skôr bolo využité zadné bradlo, na ktorého temene dal asi už kráľ postaviť poľovnícky hrad s okrúhlou vežou. Zvyšky múrov (hrubé 2,2 m) stoja uprostred plochy ohradenej hradbami a k veži zrejme priliehala aj menšia obytná budova. Hradby sledovali okraje útesu a len na juhu zostúpili podeň a vytvorili tesný priestor na cisternu. Pravdepodobne pri stavbe predného hradu bol zadný hrad rozšírený o pripojenú skalnú terasu na juhozápade, na ktorej tak mohli byť umiestnené hospodárske budovy. Rozšírenie priestorov na bývanie vybudovaním predného hradu vyriešilo potrebu dôstojného sídla pre súkromných majiteľov. Jeho podstatou bol totiž palácový blok (17,5 x 20 m) s dvoma obdlžnikovými traktami. Napriek tomu, že škáry v múroch naznačujú možný zložitejší vývoj, tvorili asi od začiatku jediný obytný celok. Dá sa tiež predpokladať, že celný múr nad šijovou priekopou, ktorý nad povrchom zmizol, bol spevnený do podoby štítu. Rozšírenie o predný hrad sa odohralo už asi v 14. storočí. V západnej časti sa nachádza tiež cisterna vysekaná do skaly a dalšie objekty. V časoch, keď sa v tejto oblasti pohybovali vojská Jána Jiskru z Brandýsa bol na hrade vybudovaný na severnej a východnej časti zemný obranný val. Pravdepodobne v 16. storočí na týchto zemných valoch sa vybudoval nový moderný obranný prstenec a to tri murované bašty a jeden zemný rondel. Dve bránili čelo hradu a ďalšia sa nachádzala pod severným okrajom zadného hradu. Na zásobu pitnej vody bola vysekaná už spomenutá cisterna na pitnú vodu, ktorá sa vodovodom privádzala z oblasti severozápadne pod hradom v katastri „pánske studne“.
Literatúra: M. Placek, M. Bóna, Encyklopédia slovenských hradov, Slovart, Bratislava, 2007
Existuje viacero možností prístupu na hrad. Z obce Kamenica (cesta medzi Lipanmi a St. Ľubovňou, železnica Lipany) žltá turistická značka s náučným chodníkom (P1), pohodlnejšie z obce Lúčka – Potoky (P2) okolo bývalého pionierskeho tábora alebo z obce Lúčka (P3), kde ale je potrebné brodenie cez potok.
Keška je umiestnená v severnej časti hradu, neďaleko výhľadu na obce Kamenica a Lúčka (V1). Je ďalej od chodníka, kde bežne chodia turisti, avšak dbajte na nenápadnosť. Pri hľadaní buďte opatrní, keďže terén je náročný.
Ďakujem za návštevu hradu Kamenica. :)