Green Trail Bratislava
Bratislava je nase ihrisko.
Je seria, ktora vas prevedie zaujimavymi zakutiami bratislavskych mestskych lesov a okolia v pohori Male Karpaty. Takmer cela trasa je v chranenej krajinnej oblasti, preto respektujte ochranu prirody a pokial mozno pouzivajte lesne cesty a chodnicky.
Pozor na zvery, posledneho medveda zastrelili nedavno (v r. 1529), no zije tu vea inych druhov, napr. dive svine. Chovajte sa preto ako ony ticho a nenapadne.
Cela seria je narocnou turou. Seria obsahuje 100 + 1 kesi. Jej celkova dlzka je priblizne 40 km, kumulativne stupanie je 3000 metrov. (po betateste spresnime) V priebehu trasy budte pozorny, na niektorych keskach budu umiestnene indicie k bonusovej keske. Podrobnejsie informacie najdete v prvej keske GTB001 Koliba.
Vela Zabavy vam praje GTBtim :
AndreySK Drobec Fifo821 Jozefeg Lafin Nando78 ToaletaK tomSVK
Photo: Ant_Receives_Honeydew_from_Aphid
Mravce a mravenisko
Mravce sú jednou z najúspešnejších skupín hmyzu v živocíšnej ríši, sú preto v mimoriadnom záujme vedcov myrmekológov, ekológov a biosociológov. Ich úspešnost je pripisovaná ich sociálnemu spôsobu života a ich špecializácii. Vyvinuli sa v období explozívnej diverzifikácie hmyzích druhov, v kriede pred 110 až 130 miliónmi rokov. Sú lahko identifikovatelné clánkovanými tykadlami a charakteristickou stavbou a delením jednotlivých castí štíhleho tela. Obsah 1 Opis 1.1 Stavba tela 1.2 Spôsob života 2 Životné podmienky 3 Komunikácia mravcov 3.1 Príklad komunikácie mravcov 4 Symbiotické väzby 5 Súboje kolónií 6 Mravce a ludia 7 Systematika [4] 8 Referencie 9 Iné projekty Mravce sú drobný blanokrídly hmyz, ktorého velkost dosahuje od niekolkých milimetrov po niekolko centimetrov. Ich telo je, podobne ako u mnohých iných druhov hmyzu, spevnené vonkajšou kostrou. Hmyz nemá plúca, kyslík a ostatné plyny ako je napríklad kyslicník uhlicitý, prijíma povrchom tela cez prieduchy. Cievny systém hmyzu je sústredený pozdlž jeho chrbtovej strany (dorzálna aorta) a princípom podobným ako u srdca smerom k hlave je u neho precerpávaná telesná tekutina (hemolymfa). Telo mravca je zložené zo zretelne oddelenej hlavy, hrude a bruška a môže byt pokryté chlpkami. Na hlave mravca je niekolko dôležitých senzorických orgánov. Je na nej jeden pár clánkovaných palickových lomených tykadiel. Tykadlá využívajú na detekciu chemických feromônových stôp, pohybov vetra, vibrácii a na dotykovú komunikáciu jedincov. Mravce majú zložené facetové oci, ktorými detekujú pohyb a tri jednoduché temenné ocká, ktorými detekujú úroven a polarizáciu svetla.[1] V závislosti od jednotlivých druhov a kást sú u mravcovitých rôzne vyvinuté a prispôsobené hryzacie ústrojenstvá (hryzadlá). Používajú ich pri krmení, prenášaní objektov, stavbe hniezd a na obranu. Niektoré druhy majú pod hryzadlami malé vrecko, v ktorom udržiavajú potravu pre ostatných jedincov, alebo na krmenie lariev. Na hrudi mravcovitých môžu byt ostne. Delí sa na pronotum, mezonotum, epinotum. Z hrude vyrastajú tri páry nôh. Zadné krídla niektorých druhov mravcov: samcov a královien, dorastajú do menšej dlžky ako predné. Po rojení si tieto krídla odlomia alebo im odpadnú. Bruško mravcov je od tela oddelené telnou stopkou, ktorá môže byt jednoclenná (u nás u podceladí Formicinae, Ponerinae, Dolichoderinae) alebo dvojclenná (u nás u podcelade Myrmicinae). Zadocek je delený na niekolko clánkov, ktoré sú spojené blankou, co umožnuje menit jeho velkost. Niektoré druhy mravcov majú bruško zakoncené žihadlovým orgánom, ktorý im slúži pri love, alebo pri obrane hniezda. [upravit] Spôsob života Mravce sú sociálny hmyz, ktorý prežíva v dobre organizovaných kolóniách v postavených hniezdach, ktoré v slovencine nazývame mravenisko. Pocty mravcov v kolónii môžu kolísat (hlavne spociatku) od niekolkých desiatok po niekolko miliónov jedincov. Sú známe prípady, ked príbuzné kolónie mravcov vytvorili superkolóniu mravenísk nachádzajúcich sa na dlžke niekolko tisíc kilometrov (Linepithema humile). Kolónie mravcov sú niekedy vzhladom na ich vysoký stupen organizácie, ktorá je nad úrovnou jedinca, oznacované ako superorganizmus.[2] Mravce môžu vytvárat niekolko kást. Základnými kastami sú: královná (gyne), samec (aner) a najcastejšie sterilné robotnice (ergate). Velké robotnice so silne vyvinutými hryzadlami sa nazývajú vojaci (dinergate).[3] V každej kolónii mravcov je aspon jedna královná a niekolko robotníc. Životné podmienky Roku 2006 bolo známych 11 844 druhov mravcov. Podla odhadov sa hmotnost všetkých mravcov na Zemi rovná súctu hmotností všetkých jej ludských obyvatelov. Mravcovité sa vyskytujú takmer na celej zemeguli. Najviac im vyhovuje teplé vlhké prostredie, tažšie znášajú sucho a chlad. V tropických daždových pralesoch môžu tvorit až 15 % z celkovej živocíšnej biomasy. Aj ked potrebujú vyššiu vlhkost vzduchu na vyslovene mokrých miestach sa nevyskytujú. Spravidla dokážu zniest vyššie teploty, ci dokonca vydržat niekolko hodín pod vodou. V suchých oblastiach musia niektoré robotnice neustále nosit do mraveniska kvapky vody. Mravce svoje hniezda budujú pod zemou, v dutinách stromov, niektoré druhy aj na zemi medzi spadnutým lístím stromov. Pre reguláciu tepla sú niektoré mraveniská zakladané pod kamenmi, ktoré dokážu prijímat a kumulovat teplo zo slnecného žiarenia. Klasické kupolovité mraveniská sú dokonalými stavbami. Sklon ich južného svahu býva miernejší aby hniezdo pohlcovalo co najviac tepla, kratší severný svah svojim stálym tienom takto odoberá tepla menej. Bežný mravec lesný sa dožíva veku 7-10 rokov, mravcia královná sa môže dožit 10-20 rokov. http://sk.wikipedia.org/wiki/Mravcovit%C3%A9
Táto cache je práve venovaná mravcom a ich mravenisku...:), ktore najdete na stlpe, v jeho zadnej casti...