Marakéš
nie je Papín. Marakes je imaginarna dedina kdesi na vychode
Slovenska, ale nikto presne nevie kde. Marakes je subor poviedok, v
ktorych autor unikatne vykresluje typicku slovensku dedinu kdesi na
vychode Slovenska. Mojim najoblubenejsim slovenskym autorom je
Vaclav Pankovcin, autor nielen Marakesu, ale aj Polarneho motyla a
dalsich skvelych poviedok. Marakes patri medzi moje top knizky a
som jeho hrdym majitelom.
Tato (mara)kes je pocta Vaclavovi Pankovcinovi, ktory sa narodil v
21.05.1968 Humennom, ale vyrastal v Papine. Studoval na
Filozofickej fakulte UK v Bratislave zurnalistiku. Pracoval ako
reporter v denniku Smena a Sme, zomrel necakane 18. januara 1999 v
Bratislave, kde zil a posobil. Vaclava Pankovcina kritika zaraduje
k postmodernistom. Realny zazitok sa unho ustavicne spleta s
motivmi odvodenymi z literarnych diel. Inspiroval sa najmä
latinskoamerickou prozou, presnejsie tzv. magickym realizmom
(Gabriel Garcia Marquez a i.). Myty, ktorych je tato literatura
plna, sa u Pankovcina menia na parodiu – hoci nie vzdy a
vsade. Je to prozaik, ktory ma zmysel pre humor a tato crta
poznacila väcsinu jeho diel, no niekde vyznievaju jeho absurdnosti
vazne. Napriklad cast motivov sa tyka problematiky zivota a smrti.
S mrtvymi sa v jeho pribehoch obcuje ako so zivymi. Dedinske
vedomie – ako ho on vnima – nerobi rozdiel medzi zivym
a mrtvym. Bol spisovatelom s uzasnou fantaziou a s darom
prirodzenej ludskosti. Bol panom spisovatelom, ktory vzdy hladal
clovecinu; bol tym, ktory vedel. Pankovcin je typ spisovatela,
ktory cti hru, zabavu, zabavku, je hutny, a pritom poeticky, ako
cert krizu sa vyhyba nude. Pracuje s ocarenim: jednak to ocarenie
zo zivota a zo svojho okolia absorbuje, a sucasne ho dokaze plnymi
priehrstiami rozdavat. Tak sa v jeho textoch deju divy a prelina sa
sen s realitou, fantazia so skutocnostou. Maloktory z autorov ma
tak rad svoje postavy ako Pankovcin. Brilantne vyuziva humor a
parodiu, s urcitym typom nadsazky sice zvelicuje, ale takym
sposobom, ze citatela pobavi. Za zmienku urcite stoji aj jazyk.
Postavy hovoria originalne narecim, nevyhybaju sa nadavkam ani
vulgarizmom. Dedinske klebety, skostnatene nazory a zivotne
postoje, nicnerobenie a popijanie v krcme, rozoberanie politiky,
chlapske reci, baby jazycnice...To vsetko je Marakes s troskou
ironie, parodie a vtipom. Vaclav Pankovcin jednoznacne patri k
najoriginalnejsim slovenskym autorom dvadsiateho storocia.
Urcite odporucam aj dalsie Pankovcinove knizky (a pozrite si aj
ukazku medzi obrazkami):
Tri zeny pod orechom (1996), Bude to pekny pohreb (1997), Polarny
motyl. Priestor 3 x 4 (1997), K-85. Pribeh o prerusenej mravcej
ceste (1998)
Niekolko dni pred tragickou a nahlou smrtou dokoncil Vaclav
Pankovcin roman Linares, ktory na pokracovanie publikoval dennik
Pravda minuly rok (2010) a ktory by mal vyjst aj
knizne.
ENGLISH:
This cache is a tribute to the postmodernist East-Slovakian writer
Vaclav Pankovcin. He was born in Humenne, childhood spent in Papin
and lived in Bratislava. He was a writer with huge sense of humor
and fantastic story telling talent. Marakes is the name of one of
his books. Some of them (Bude to pekny pohreb, Tri zeny pod
orechom) were published also in Hungary and Poland. Vaclav
Pankovcin tragically died in 1999 at the age of 30
years.
