
Huncokarska skola
Keska vas privedie ku chatrajucej vile - prvej vile postavenej v
tejto huncokarskej osade v r. 1889 za 7500 zlatych. Vila mala 4
byty a prizemny byt pre mestskeho drevorubaca. Rocny prenajom za 4
byty bol 600 zlatych. Zasluhou skolskeho inspektora Illeka z Trnavy
tu v roku 1929 otvorili ludovu skolu pre deti huncokarov, ktore
predtym navstevovali skolu v Modre. V Modre mali v budove byvalej
kasarne vyhradenu jednu miestnost, kde mavali celodenne vyucovanie.
Jedna z Huncokarskch zien ich sprevadzala a varila im obed z
potravin, ktore si zo sebou priniesli. Nova skola v mestskej vile
zaroven sluzila aj ako horaren a ubytovna pre turistov. Skola bola
dvojtriedna, navstevovalo ju okolo dvadsat deti. Jeden skolsky rok
tu deti vyucoval aj Frano Kral, ktory mal pri triede ucitelsky byt
pozostavajuci z jednej izby a erarneho nabytku. Skola zanikla po
II. sv. vojne.
Nezabudnite si odpisat, odfotit, naucit sa naspamat alebo zobrat
dva rozdielne kusky skladacky ak chcete najst aj bonusovku
:o)
Nieco o Huncokaroch
Huncokari - holzhackeri, (z Holz - drevo, a
Hacke - sekera) boli bavorski a tirolski drevorubaci, ktori prisli
na uzemie Malych Karpat v polovici 18. storocia s nastupom vlady
cisarovnej Marie Terezie (1740-1780).
Sami sa nazyvali Waldleute (lesni, horski ludia) a pomenovanie
huncokar vnimali ako posmesne. V oblasti Pezinka boli usadzovani
nielen na Palffyovskych majetkoch (na pozvanie ktorych prisli), ale
jednotlive rodiny zili roztrusene aj po horskych samotach
(najvacsie sidlisko bolo Modra - Piesok).
Prvy, pisomne dolozeny krst dietata huncokarov je z roku 1740, co
sa mohlo stat skoro po prichode prvych mladych parov do oblasti
Malych Karpat. Prvy huncokarsky sobas je zaznamenany v roku 1853 v
Castej a o 10 rokov neskor aj v Modre. Stretavame sa tu najma s
priezviskami Holzhacker, Hacker, Holzfäller, Geschwantner,
Schwantner, Graus.
Huncokari vykonavali cinnost drevorubacov na zaklade technologii,
ktore neboli v danom obdobi, na tomto uzemi zavedene. Ich sluzba
mala dedicny charakter, bola odmenovana zarobkom a deputacnymi
vyhodami. K pravam drevorubacov patrilo aj uzivanie domu, zahradky,
role a kosnej luky. Zaroven mohli past dve kravy, jalovicu a
neobmedzeny pocet osipanych.
Sposobom zivota a prace bola tato skupina socialne
izolovana. Zili priamo v horach, mali vlastne sviatky (sv. Vincent
22. januar, sv. Maria Magdalena 22. jul a put na Cerveny Kamen 15.
septembra) a spolocenske stretavania, do mesta schadzali len na
nakupy a do kostola.
Tuto izolovanost umocnovala aj endogamnost skupiny. Vyznamnym
zlomov v zivote "horskych ludi" bolo uzakonenie povinnej skolskej
dochadzky v druhej polovici 20. rokov. Deti sa tak prirodzene
dostavali do kontaktu s ludmi z "dola". Navyse castokrat dochadzali
niekolko kilometrov do skoly a hlavne v zime sa sneh staval
neprekonatelnou barierou. Rodicia riesili tento problem prechodnym
ubytovanim deti v dedinach v podnajme, alebo cele rodiny sa
stahovali blizsie k sidlam.
Zaciatkom druhej svetovej vojny zilo v Malych Karpatoch priblizne
800 osob hlasiacich sa k huncokarom. Podla risskeho branneho zakona
patrili medzi tzv. etnickych Nemcov a museli narukovat do nemeckej
armady. Vdaka ideologii propagovanej Deutsche Partei (kazdy Nemec
je nacionalny socialista) a premisy o kolektivnej vine bola vacsina
z tych, co prezili II.sv. vojnu, po vojne deportovana do
Nemecka.

Huncokar's school
The cache will show you the first villa built in this Huncokars
village in the year 1889. Costs were 7500 gold ducats. The villa
has 4 apartments and ground floor apartment for urban logger.
Annual rent for 4 apartments was 600 gold ducats. Thanks to the
school inspector from Trnava Mr. Illek, here was opened elementary
school for Huncokar's children in 1929. They previously attended a
school in Modra. A new school in an urban villa at the same time
served as a gamekeeper's house and tourist dormitory. The school
had two classes visited by about twenty children. One school year,
children are taught by famous Slovak writer Frano Kral. The school
was closed after WW II.
Do not forget to take two different pieces of the puzzle
if you can find a Bonus cache : o)
Few words about Huncokars
Huncokars - Holzhacker (from Holz - wood, and Hacke - hatchet) were
Bavarian and Tyrolean loggers who came to the territory of the
Small Carpathians in the mid-18th century, during the government of
Empress Maria Theresa (1740-1780).
They called itself as “Waldleute” (forest, mountain
people) and naming huncokar perceived as mockingly. Individual
families lived scattered in the mountains (largest housing estate
was Modra - Piesok).
The first Huncokar's child baptism, documented in writing, is from
1740. It could happen soon after the arrival of the first young
couples in the Small Carpathians region. We meet here in particular
with surnames Holzhacker, Hacker, Holzfäller, Geschwantner,
Schwantner, Graus.
The Huncokars used new technologies that have not been used in this
area in that time. They had the right to use of the house, garden,
roles and hay meadows. They also could shepherd two cows, heifer
and an unlimited number of pigs.
Because of way of life and work, this group has been socially
isolated. They resided in the mountains, they had their own
holidays (St. Vincent - January 22, St. Maria Magdalene - July 22
and pilgrimage to the Cerveny Kamen castle - September 15) and own
social meetings. They came to the town only for shopping and to
church. A significant fault in the life of „mountain
people“ was the enactment of compulsory schooling in the
second half of the 20th years in 20 century.
At the beginning of World War II lived in the Small Carpathian
Mountains about 800 persons belonging to Huncokars. According to
Imperial Defence Act were among the so-called ethnic Germans and
had to enlist in the German army. Thanks to an ideology promoted by
the Deutsche Partei (every German is National Socialists) and the
premise of collective guilt, the majority of WWII survivors were
deported to Germany after the war.
sorry for poor english...
Zdroj textu (sources):
Zudel J., Dubovsky J., a kol.: Dejiny Modry, vydalo mesto Modra,
ISBN 80-969550-3-9, 2006.
Habanova, G.: K niektorym problemom intra- a extraskupinovych
vztahov drevorubacov tzv. Huncokarov v Malych Karpatoch. In: Zmeny
v hodnotovych systemoch v kontexte kazdodennej kultury. Vysledky
vyskumov v roku 1992. Bratislava, 1992, s. 66 - 85.
Materialy Turisticko-informacneho centra, Modra-Harmonia
http://www.lesy.sk/files/lesnik/2003/Lesnik4/postopach.htm
Ostatne zo serie "Po stopach Huncokarov" (others from this
series):
Po stopach Huncokarov I - Pansky Dom
(GC2XY5E)
Po stopach Huncokarov II - Cintorin
(GC2XWT4)
Po stopach Huncokarov III - Kaplnka
(GC2XXE2)
Po stopach Huncokarov V - Rybnicek
(GC2XY72)
Po stopach Huncokarov - Bonus (GC2WBWJ)