Po stopach Forgacovcov - lovecky zámok Kerekhegy
Stefan Forgác (1854 – 1916) mal dvoch bratov a jednu sestru.
Bol najmladším dietatom Kolomana Forgáca a dedicstvo, ktoré
získal, bolo naozaj velké. Okrem pozemkov v Slanci mu patrila pôda
aj v Slanskom Novom Meste, Pustafalu, Slanskej Hute, Rákoši,
Blažiciach, Ruskove, Novom Salaši Vyšnom Caji a
Košických Olšanoch. Dovedna to bolo dvadsatosem tisíc
hektárov. Okrem toho vlastnil ešte na Zemplíne pozemky o
ploche desat tisíc hektárov. V grófskych sadoch sa venoval
pestovaniu ovocia, ktoré vyvážal aj za hranice Uhorska. Okrem
chovu oviec a hovädzieho dobytka,co bola obchodná cinnost, mal
zálubu v konoch. V jeho stajniach boli najmä anglické cistokrvné. V
ohrade s rozlohou tritisíc hektárov choval jeleniu zver. Jeho
podnikanie ešte spocívalo vo vlastníctve tehliarne, kde sa
zároven vyrábali aj škridle a drenážne rúry. Mal ja dva
mlyny, jeden v Slanskom Novom Meste a druhý, ktorý bol na parný
pohon, v Ruskove. Napriek vysokému postaveniu a svojim majetkom bol
Štefan Forgác údajne muž, ktorý viac ako panské oslavy
vyhladával kontakt s bežnými ludmi, aby pretvárali okolie
Slanca. Medzi jeho záluby totiž okrem polovaciek patrila
stavba vodovodov. Predovšetkým to však bolo
hodinárstvo. Sám zostrojil viacero rôznych vežových hodín, z
ktorých sa dodnes v Slanci zachovali dvoje. Na veži
kalvínskeho kostola a na kalvínskej fare. V roku 1898 založil
s obyvatelmi Slanca potravné družstvo, pretože ceny
obchodníkov privážajúcich potraviny vysoko prekracovali
možnosti bežných ludí. Štefan Forgác sa nikdy
neoženil, zomrel bez potomkov v roku 1916, údajne na zápal
mocového mechúra. Pochovaný bol pri svojom zámocku v Kerekhegy,
dnes je posledným miestom jeho odpocinku kostol v Ruksove.
Na obrazku sa nachadza torzo co zostalo po hrobke grofa Stefana
Forgaca a loveckom zamku Kerekhegy V minulosti to vyzeralo
takto:
