Piestany-Bakuska II. "Slnava na dlani"
Nenarocna turistika v kazdom rocnom obdobi v okoli Piestan.
Turisticky chodnik za Piestanmi, po hrebeni vybezku Povazskeho Inovca po modrej turistickej znacke, vam ukaze pekne vyhliadky na obidve strany. Zaujimavy je vyhlad na vodnu nadrz Slnava, v prostriedku ktorej je umelo vytvoreny Vtaci ostrov...
Start je z Cervenej veze po modrej znacke, kam sa dostanete :
- PESO - Za Krajinskym mostom chodte dolava, za Penziónom Benatky po priechode prejdete na druhu stranu a po schodoch vyjdete na Cervenu vezu.
- AUTOM - Za Krajinskym mostom chodte doprava smerom na Ratnovce, na lavej strane bude odbocka. Autom sa dostanete na Cervenu vezu az k restauracii Koliba, kde sa da parkovat.
Potom pojdete dalej po modrej znacke turistickym chodnikom, ktory ide po hrebeni horskeho vybezku, lemovanym javorovou - Beethovenovou alejou, s vyhliadkami na obidve strany. Chodnik vedie az po Bakchus vilu, ktoru domaci nazyvaju "Bakuska. Vlavo mozete uvidiet panoramu pohoria Povazskeho Inovca, Moravany nad Vahom, Kostolec pri Ducovom a za dobrej viditelnosti vidno i hrad Tematin. Vpravo je panorama, v ktorej uvidite juzne Piestany, Vah a vodnu nadrz
Slnava ako na dlani.
Za svoje pomenovanie vdaci vysokemu poctu slnecnych dni v roku.
Vah sposoboval v minulosti mnohe zaplavy, preto bola vybudovana tzv. vazska kaskada. Je to system priehrad a vodnych elektrarni. Jednym z vodnych diel je aj vodna nadrz Slnava. Rozprestiera sa v severnej casti Podunajskej niziny, pri upati Povazskeho Inovca, medzi mestom Piestany a obcou Drahovce, vo vyske 162 metrov nad morom.
Slnava je sucastou vodneho diela Drahovce-Madunice. Priehrada vznikla prehradenim rieky Vah, hatou v Drahovciach, v rokoch 1956 az 1959 na mieste mrtvych ramien, luznych lesov a nivnych luk tejto rieky. Svojou plochou zabera 4,3 km2. Pri dlzke 6,4 a sirke 2 kilometre je schopna pojat 12 120 000 metrov kubickych vody. Zdrz Slnava vytvorena hatou Drahovce je vybudovana v koryte Vahu na denne vyrovnavanie prietokov.
Povodne vznikla ako akumulacna nadrz madunickej hydroelektrarne.
Od roku 1980 je jej cast od Krajinskeho mostu vyhlasena za chranenu studijnu plochu. Dnes je Slnava Chraneny areal so 690 ha, z toho samotna vodna nadrz ma 430 ha.
V uzemi medzi mostom na Vahu a okrajom Slnavy sa nachadza aj mensie rameno povodneho koryta Vahu - tzv. Rymplerova vazina.
Nadrz sluzi aj ako zasobaren vody pre atómovu elektraren v Jaslovskych Bohuniciach. Na nadrzi najdete vodnolyziarsky vlek (pri obci Ratnovce), lodenicu a tiez umelo vytvoreny :
"Vtaci" ostrov Cajka /cca 3 ha/ -
Chranene vtacie uzemie Slnava,
kde sa nachadza aj asi najvacsia hniezdna kolónia cajky smejivej (Larus ridibundus) na Slovensku a hniezdi tu dalsich cca 15 druhov prevazne vodnych vtakov.
Stal sa hniezdiskom a zimoviskom vzacnych arktickych i teplomilnych druhov vtactva. Vtaci ostrov bol vybudovany v r. 1977 navazkou strku a vzapati sa stal vzacnym uzemim pre hniezdenie vtactva. Bola tu kolónia cajky smejivej v pocte okolo 8000 parov, dnes ma okolo 4000 parov. V roku 1986 tu ako na jedinom mieste Slovenska hniezdilo 62 parov vzacneho rybara riecneho a zaznamenalo sa i hniezdenie morskych druhov cajky sivej a striebristej. Dnes ich tu vsak v dosledku rusenia mozno tazko ocakavat.
Vtaci ostrov na Slnave
VTACTVO na Slnave :
Z celkoveho poctu 209 druhov vtakov uvadzanych pre vodnu nadrz (VN) Slnava do zoznamu druhov európskeho vyznamu patri 42 specii (20,1%) a do Cerveneho (ekosozologickeho) zoznamu vtakov Slovenska 69 druhov (33%).
RYBY na Slnave :
Predpoklada sa tu vyskyt 26-28 druhov ryb. Druhova bohatost by pravdepodobne bola vacsia, no niektore druhy vymizli po vysadeni amura bieleho (Ctenopharyngodon idella).
MOTYLE na Slnave :
Hradze vodnej nadrze su dolezitou lokalitou pestrona vlkovcoveho (Zerynthia polyxena), ktory tu ma hromadny vyskyt. Z dalsich zistenych druhov motylov su vyznamne ohnivacik velky (Lycaena dispar) a tiez zltacik (Colias myrmidone), ktory bol pozorovany v minulosti.
Na vyhliadkovu plavbu sa mozete vydat lodou kotviacou pri Kolonadovom moste v Piestanoch.
Okolo priehrady je vybudovana dvanastkilometrova asfaltova trasa po korunke hradze pre pesich aj cyklistov (cez hat sa da prejst od maja do septembra, od pondelka do piatku od 15-tej a cez vikend od 10-tej do 20-tej hodiny).
Na vyhliadke stoji kosaty zvlastny druh duba - Dub cersky. Domovinou tohto duba je juzna Európa, ale casto sa pestuje aj severnejsie kôli jeho drevu a aj ako okrasna drevina. Preziva len v teplejsich klimatickych podmienkach.
Tak uz nestoji...niekto ho vyrubal na kurenie na zimu....skoda ho, bol velikansky a robil v lete príjemný tieň...
Cestu si mozete spestrit keskami :
Piestany-Bakuska I. "Beethovenova alej" a
Piestany-Bakuska III. "Bakchus vila"
Zelame prijemny turisticky zazitok.
Zdroj : http://www.skonline.sk/nadrz.php?id=961
Odporucam pozriet : http://www.klubturistiky.tym.sk/