Povazska Lesna
Zeleznica
Tato seria vam ma priblizit historiu
Povazskej lesne zeleznice, previest vas miestami kadial trat
povodne viedla a zaroven vam ukazat tych par zbytkov co po nej
zatial este ostalo.
Maly betonovy viadukt ponad zvaznicu, pouzivanu aj v dnesnej dobe
lesnikmi na stahovanie dreva. Po tejto casti trate sa da stale
prejst peso, alebo na horskom bicykli (obcas mozno nadavajuc).
Priechodzia je cast useku medzi Svarinom a nakladiskom Uzavy. Ak
mate chvilku cas a chut, skuste sa prejst aspon kusok do oboch
smerov od viaduktu (na Svarin a aj na Cierny Vah). Uvidite ako sa
zeleznicka klukatila a zerazavala do skaly. Odtialto trat dalej
pokracovala cez prekladisko Jedlinky a Uzavy, stanicu Nizny
Chmelienec az do stanice Cierny Vah. Stanicna budova na Ciernom
Vahu este stale stoji a je v nej Muzeum PLZ.
Na fotke nizsie vidiet kolaje veduce cez viadukt.
Historia PLZ:
Lesy v oblasti Cierneho Vahu na
severnej strane Nizkych Tatier su zlozene z viacerych rozsiahlych
lesnych komplexov Javorinky, Benkova, Liptovskej Teplicky a
Maluzinej a predstavovali jeden z najucelenejsich lesnych celkov v
statnom vlastnictve. Vsetky tieto lesy boli rozsiahlou zasobarnou
kvalitnej drevnej hmoty, ktora sa splavovala do Liptovskeho Hradku
na dalsie spracovanie. Kedze spotreba dreva stupala vyziadalo si to
radikalnu zmenu dopravy dreva. Najvacsi majitel lesov v tejto
oblasti - statne lesy - sa rozhodli vyuzit v tom case ten
najmodernejsi dopravny prostriedok - lesnu zeleznicu.
Na zaklade vynosu uhorskeho Ministerstva obchodu a priemyslu c. 67
711/1912 sa uskutocnila administrativno-pravna pochodzka po
vytycenej trase Uzkorozchodnej parostrojnej lesnej zeleznice z
Liptovskeho Hradku do Liptovskej Teplicky v dlzke 36 km. Dna 8. 8.
1913 vydalo Ministerstvo stavebne povolenie na prvu cast trate az
po dvadsiaty kilometer. Vystavba trate sa zacala v juli 1914.
22.10.1916 bola na zeleznici rozchodu 760 mm otvorena prevadzka na
useku Liptovsky Hradok - Cierny Vah. V roku 1917 sa so stavbou
pokracovalo smerom na Liptovsku Teplicku a postavili sa 3 km trate.
V roku 1921 dosiahla zeleznica dlzku 33,6 km. Po roku 1921 sa
zeleznica dalej budovala smeron na Raztoky udolim Ipoltice i smerom
na Liptovsku Teplicku s konecnou stanicou Stanikovo, ktora bola
dokoncena v roku 1937.
Sucasne s hlavnou tratou bola do konca roku 1932 vybudovana trat C.
Vah - Raztoky v dlzke 14,4 km. Odbocka Dikula v dlzke 5,4 km bola
dokoncena v roku 1934. Odbocka Benkovo v dlzke 6,5 km v roku 1932.
Trat Kralova Lehota - Maluzina v dlzke 13,2 km v roku 1934 a
odbocka na Rovienky a Zaturen v dlzke 7 km v roku 1940. Po dostavbe
trati mala Povazska lesna zeleznica ako celok dlzku 94,7 km a s
vyhybkami 107,2 km, cim sa zaradila medzi najdlhsie lesne zeleznice
Slovenska. Stavbu trate zadal Uhorsky statny lesny urad v
Liptovskom Hradku ako majitel zeleznice firme MAGYAR BELCA, ktora
az do vzniku Ceskoslovenska v roku 1918 postavila vsetky najtazsie
useky s ruskymi, srbskymi a neskor talianskymi zajatcami.
Zeleznica bola vybavena dostatocnym
poctom parnych rusnov vyrobenych vo firme MAVAG v Budapesti a to U
45 902, U 45 903, U 45 904. Okrem nich tu premavali aj rusne firmy
Orenstein-Koppel. Neskor boli do prevadzky zaradene
dieselelektricke rusne RABA a GEBUS s kompresorom.
Vzhladom na dobry technicky stav zeleznice bola na nej od roku 1933
povolena aj osobna preprava nielen pre lesnych robotnikov, ale aj
pre normalnu dopravu medzi L. Teplickou a L. Hradkom. Pravidelna
doprava fungovala trikrat tyzdenne. Okrem toho sa vykonavala aj
nepravidelna doprava vyletnymi vlakmi. 50-tich rokoch sa uz
splatili vydavky na jej stavbu, v 60-tich rokoch zeleznicka vysoko
prekracovala projektove parametre, ale napriek tomu sa takmer nic
neinvestovalo do jej obnovy. Zeleznicny zvrsok sa opotrebovaval,
preto do popredia vystupil problem likvidacie niektorych trati a
zavedenie modernejsej automobilovej dopravy. Pomerne jednoduche
bolo zrusenie trate Kralova Lehota - Maluzina v dlzke 13,2 km, v
tejto viedla rekonstruovaná statna cesta Kralova Lehota - Brezno.
Tato odbocka bola zrusena v roku 1959. V roku 1970 sa zacalo
uvazovat o zruseni celej lesnej zeleznice. K 31.12.1972 bola
Ciernovazska lesna zeleznica ako prevadzkova jednotka Statnych
lesov zrusena.
Po ukonceni prevadzky boli vsetky
vozidla deponovane v priestoroch lesneho zavodu v Liptovskom
Hradku. Neskor strojovy park prevzala Pamiatkova spava, ten spolu s
usekom trate Liptovsky Hradok – Svarin vyhlasila za technicku
pamiatku. Strojovy park bol deponovany v priestoroch byvalej auto
dielne, kde bolo dobrovolnikmi a zamestnancami Statnych lesov
neskor vybudovane kolajisko a drevena hala – depo. Majetok
PLZ prevzalo Narodopisne muzeum v Liptovskom Hradku. Urcitu nadej a
ozivenie priniesol rok 1989, kedy sa v lete zorganizoval prvy tabor
Stromu zivota. Smele plany hovorili o sprevadzkovani zeleznicky az
do Liptovskej Teplicky. V roku 1993 sa uskutocnil posledny tabor
Stromu zivota a na zeleznicke zostali len ti najtrpezlivejsi.
V dalsich rokoch v Liptovskom Hradku zeleznicku devastovali
zlodeji. Rozkradnuta bola kompletna 11 km dlha trat medzi
Liptovskym Hradkom a Svarinom. Nenaslo sa riesenie, ako tomu
zabranit. Alarmujuci stav expozicie a havarijny stav budov, vsak
vyzadoval riesenie najst. Jednou z moznosti bolo prestahovanie
zeleznicky na skanzen. Definitivne rozhodnutie padlo koncom roku
2001. A tak od roku 2001 do maja 2005 boli do Muzea liptovskej
dediny v Pribyline postupne prevezene parne rusne ulozene na
provizorne kolajisko a neskor aj zvysok trate, co ukoncilo
existenciu PLZ v doline Cierneho Vahu.
Poznamka: V mieste ulozenia je
slaby signal a ponad vedie elektricke vedenie. Hint pomoze.
Note: There is poor signal reception at the deposit point.
Hint helps.
Viac informacii najdete tu: Povazska Lesna
Zeleznica
Nasledujuca z tejto serie:
Po stopach PLZ - Opory mosta c.2
Predchadzajuca z tejto serie:
Po stopach PLZ - Opory mosta c.1
