Biely kríž na ceste do Sv. Jura
V dokumentoch mestského archívu názov Biely kríž nachádzame v troch dobových úradných jazykoch: V nemeckom, madarskom a slovenskom. Pri podrobnom skúmaní zistíme, že nie všetky údaje možno vztahovat iba na Biely kríž na Námestí Biely kríž, ale aj na kríž na Racianskom mýte, ktorý bol tiež bielej farby.
V pláne mesta z roku 1780 je v lokalite Racianskeho mýta vyznacený kríž, ako to udáva historicka Viera
Obuchová. Zmienka o nom sa nachádza v zápisnici písanej v latinskom jazyku z kanonickej
vizitácie Blumentálskej farnosti z roku 1783. V súpise krížov a sôch na území farnosti sa uvádza: “Prvý kríž s korpusom ukrižovaného je pred mýtnou bránou.” Tomuto dátumu by odpovedal aj údaj z Bratislavského topografického lexikóna “
Alba Crux prope Lineam” z roku 1789, v preklade - Biely kríž blízko ciary, t.j. mýtnej ciary.
Slovenský historik a archivár František Sedlák uvádza v jednej písomnej správe z roku 1995 údaj z mestského archívu, že názov “Weisen Kreutz,” v preklade - Biely kríž, sa spomína už v roku 1699 v súvislosti s predajom
mestských lúk. V záujme vyberania daní mala sa v týchto miestach vybudovat vodná priekopa a línia pre “danovú ciaru”, co sa dnes zachovalo aj v názve ulice Šancová, ktorá vyústuje do križovatky Racianskeho mýta. Dosial nám chýbajú údaje o zániku tohto kríža.
V uvedenej zápisnici z kanonickej vizitácie sa dalej píše: “Druhým pomníkom je Biely kríž, ktorý je umiestnený pri ceste vedúcej do Svätého Jura.” V Bratislavskom mestskom archíve sa zachoval negatív fotografie tohto Bieleho kríža z roku 1930. Na fotografii je vidiet kamenný kríž s korpusom Krista a v dolnej casti pripevnená plastika Panny Márie.
Kríž stojí v strede mohutných agátov. Vpredu je ohradený drevenou ohrádkou, na ktorej sú pripevnené tri tabulky v reci slovenskej, nemeckej a madarskej. Text každej tabulky je rovnaký. “Bud ktokolvek krestan lebo pohan, nerúhaj sa Bohu, lež padaj mu k nohám.” Tento trojjazycný text je teraz vyrytý do lavého pylónu novopostaveného Bieleho kríža.Pôvodný kríž bol v roku 1951 premiestnený na okraj cesty vzhladom na rozširovanie vozovky na Racianskej ulici a na rekonštrukciu elektrickovej dráhy na dvojkolajnú.
Dalšie údaje o Bielom kríži sú uvedené v Bratislavskom topografickom lexikóne z roku 1990, ktorého autorom je Vladimír Horváth. V chronologickom poradí sa uvádzajú roky 1734 “Weissen Creutz,” 1789 “Weissen Kreutz Linie,” 1801 “Weissen Kreitz Linie.” 1912 “Fehér kerszt” a 1921 Biely kríž. V rovnakom casovom rozpätí sa spomína v lexikóne v roku 1776 mýtna cesta, 1779 mýtnica, strážnica, mestská garda na mýtnej ciare a most, 1800 mýtnik a valy. Z týchto údajov je evidentné, že sa nevztahujú len na pomník, ale aj na urcité územie, kadial tiahli danové línie.
Osobitné poslanie prinášal kríž vinohradníkom, ktorí každodenne popri nom prechádzali a tichou modlitbou prednášali svoje prosby a vdaky za úrodu hrozna. Dalšie poslanie splnal kríž ako sakrálne dielo v miestach stretávania sa ciest, kadial prechádzali kupci i jednoduchí dedincania z Racišdorfu a zo Svätého Jura, ktorí viezli svoje domáce produkty do centra mesta na trh. Tu sa zastavovali a prosili Ukrižovaného o požehnanie.
V roku 1960 došlo z rozhodnutia vtedajšej politickej moci k likvidácii kríža z ideologických dôvodov. Totalitnému režimu sa síce podarilo zbúrat kríž, ale nedokázali vymazat ho z pamäti obyvatelov sídliska ani po 35 rokov jeho absencie.
V prvých rokoch po zmene režimu zacali sa miestni obcania dožadovat reštitúcie Bieleho kríža. Kedže pôvodný kríž sa nezachoval, rozhodli sa pre nový pomník. A tak po dohode s Miestnym úradom Nové Mesto a majitelom pozemku Istrochemom, ako aj s farským úradom Blumentál padlo rozhodnutie vrátit námestiu Biely kríž, jeho symbol.
Nový monument kríža vysoký takmer 5 metrov bol postavený v cele parcíka na Námestí Biely kríž. Autormi diela sú architektka Ing. Silvia Bašová a akad. sochár Miloslav Suchár. Odhalenie a posviacka kríža boli 25. októbra 1995. Odvtedy sa na výrocie jeho posviacky už tradicne vykonáva pod krížom spomienková pobožnost.
Oba historické vinohradnícke kríže, Biely a Cervený, majú vela spolocného. Ani o jednom z nich nevedno, kedy vznikol, oba dali atribúty urcitej lokalite, pocas trvania bol každý aspon raz premiestnený a ani o jednom sa nevie presný dátum, kedy bol odstránený. Obidva kríže sa však dockali satisfakcie.
Autor: Emil Moravcík, Bratislavske noviny 15.4.2010
