Rimsko - katolicky kostol sv. Jana Krstitela
Kostol bol postaveny koncom 13. storocia na ploche povodnej drevenej kaplnky na pocest vitazstva nad Tatarmi. Po stavebnych upravach su na stavbe badatelne stopy roznych slohov, od romanskych zakladov az po neoklasicizmus. Okolo kostola boli vybudovane murovane ohrady so strielnami, ktore uzatvarali cintorin a sucasne sluzili ako ochrana v case vojnoveho nebezpecenstva.
Tvar povodneho romanskeho oltara nie je znamy. Goticky oltar s hlavnou sochou madony postavili asi v roku 1740. Bol viackrat prebudovany. Bocny barokovy oltar mal povodne barokizovanu sochu gotickej madony a bol umiestneny v domacej kaplnke rodiny Svätojanskych.
Krstitelnica je kamenna s drevenym obkladom /18. storocie/ - klasicizmus. Kazatelnica ma dreveny barokovy obklad a malby evanjelistov su zatrete. Organ pochadza od Martinusa Zorkovskeho z Kremnice a bol dovezeny z klastora v Okolicnom. Vsetky casti vyse 2OO-rocneho nastroja su povodne a funkcne. Vonkajsia vyzdoba organu je zaujimava tym, ze nesie v sebe rezbarske prvky barokove, ale i korintske stlpy, dolu ukoncene piniovou suskou. Povodne mal klinove mechy prisposobene na tahanie remenmi.
Zvony boli do hlavnej veze premiestnene v roku 1808 a pocas prvej svetovej boli odvezene. Ostal len starobyly zvon /genga/ z roku 1576 ktory je umiestneny v malej vezicke.Terajsie dva zvony v hlavnej vezi su z roku 1931.
V podoryse kostola su tri kryptove priestory. Hlavny nahrobny kamen je pod omsovym stolom. Vchod do krypty sa neotvara. V tejto krypte sa nachadzaju mumie. Dalsia krypta je pod hlavnym oltarom a je dostupna z hlavneho vchodu. Pri vezi je umiestnena velka krypta, kde pochovavali slachticou.
Pred hlavnym vchodom je zakryta velka /10x8x4m/ morova jama, kde pochovavali deti a zeny pocas moru. Okolo celeho kostola boli hroby. Z vychodnej strany kostola sa nachadza kostnica.
Je potrebne spomenut aj vyskum, ktory ukazal, ze za hlavnym oltarom su schody, ktore vedu do podzemnych chodieb. Jedna z nich pravdepodobne vedie k prvej vezi Palovskeho kastiela a druha ku kastielom , ktore sa nachadzaju v severnej casti obce, najpravdepodobnejsie ku kastielu Szentivanyi Eugen (podla povesti tento kastiel spajala podzemna chodba aj s hradiskom na Hradku, ktora mala sluzit obrancom kastiela) .
Zaujimavostou je, ze ked potichu sedite v tomto kostole, tak pocujete bublanie pramenov, ktore sa nachadzaju pod nim.
Poznámka: Prosim, prineste si vlastne pero.
Note: Bring your own pen, please.
