"Slanský pamätník"
Uprostred obce Slanec, hned v blízkosti cesty vedúcej na hrad,
stojí v parkovom teréne obohnaný ozdobným plotom pamätník Cervenej
armáde. Jeho výnimocnost spocíva v tom, že zatial co vo
väcšine obcí sa pamätníky osloboditelom stavali pár
desatrocí po vojne, ten v Slanci postavili ešte v roku 1945
ako prejav úprimnej vdaky. Znalec to zistí aj podla toho, že v
texte sa nachádza termín „Cervená armáda“ a nie
„Sovietska armáda“, ktorý sa zacal používat
výrazne neskôr po II. svetovej vojne.
História:
Obec Slanec patrí k tým, ktorých sa bezprostredne dotkli
najtvrdšie boje. Na jednej strane stáli nemeckí a madarskí,
na druhej strane ruskí a ukrajinskí vojaci. Hranicná ciara medzi
Slovenskom a Madarskom viedla cez Slanský priesmyk. Nasledujúca
obec Rákoš už bola na madarskej strane, i ked pôvodne
po Viedenskej arbitráži prislúchala územiu Slovenska. K posunu
hraníc došlo na základe žiadosti obyvatelov samotného
Rákoša.
Slanec ako prvá prihranicná slovenská obec bola zatiahnutá do
tzv. malej vojny, v ktorej sa Madarsko usilovalo o okupáciu
dalších území. Dokonca ju 19. 12. 1938 aj obsadili. Na zásah
slovenských vojenských jednotiek sa však stiahli.
Už zaciatkom jesene 1944 prišli do Slanca prví
Nemci, ktorí každý den odvliekli mužov na nútené práce.
Kopali sa zákopy a stavali bunkre. Pre miestnych obyvatelov to boli
dni hrôzy, pretože pri práci boli casto obstrelovaní ruskými
lietadlami. Zlom nastal 6. novembra 1944, ked do dediny
došlo pocetné nemecké vojsko a ubytovalo sa v
školách, v kaštieli, v potravnom družstve i u
ludí v domácnostiach. V polovici novembra prišla do Slanca
aj madarská armáda, ktorá opätovne prekrocila slovenské hranice.
Madarsko bolo v tom case už posledným spojencom Nemecka. Podla
spomienok obyvatelov bolo medzi Madarmi vela mužov, ktorí
využili rozlahlost tamojších lesov na útek z
armády.
Dna 20. novembra 1944 nemecké velitelstvo nariadilo evakuáciu
dediny. Väcšina obyvatelov však výzvu neuposlúchla a
zacali si v záhradách budovat vlastné zemlanky, kde chceli preckat
prechod frontu. O desat dní nato však zacali na obec dopadat
prvé delostrelecké granáty a väcšina obyvatelov sa rýchlo
prestahovala do Rákoša, Durkova a ostatných okolitých obcí.
Prechádzali teda cez slovensko-madarskú hranicu, ktorej
stráženiu sa už v danom case nepripisoval význam.
Už 18. decembra 1944 bola oslobodená Kalša i
Slovenské Nové Mesto, Slanská Huta na druhý den nadránom, potom aj
Nový Salaš. Slanec ako strategické miesto pre vstup do
priesmyku bol však stále obsadený a na svoje oslobodenie si
ešte musel mesiac pockat.
Len pri prvom útoku na Slanec padlo 57 vojakov Cervenej armády.
Obec bola odrezaná od sveta. Po niekolkých týždnoch tu
domácemu obyvatelstvu došli potraviny. Už na Vianoce to
vyzeralo velmi vážne. Vítazný obrat nastal 18. januára 1945.
To už bol dobytý Dargovský priesmyk a boje mali rýchly
spád.
Na druhý den - 19. 1. 1945 - boli oslobodené aj
Košice.
Súradnice pamätníka: N 48.38 150´ E 021.28 564´
CACHE: Skrýša sa nachádza nedaleko
pamätníka. Na tomto mieste sa stretávali moji starí rodicia, ked
spolu ešte len zacínali chodit : ). Budem rada, ked
pripíšete do logu, na akom zaujímavom mieste sa zvykli
stretávat vaši starí rodicia/rodicia alebo vy so svojou
milovanou/milovaným. Príjemné hladanie a ked už budete v
dedine, oplatí sa pozriet aj na hrad : )
PS: Logbook uložte tak, ako bol !!!