Tatranské Matliare (885m).
Ako väcšina tatranských osád, mali aj dnešné Tatranské Matliare svojho predchodcu v polnohospodárskej usadlosti. V blízkosti terajšej osady v 14. storocí na majeri velkolomnického velkostatku žili a pracovali tirolskí kolonisti pochádzajúci z tirolskej horskej usadlosti Matrei. Okolo roku 1360 prestal majer existovat. Pre pasienky a lesy, ktoré obhospodarovali alpskí kolonisti, sa aj po zániku majera zachovalo oznacenie Matreier Laren, t.j. horské pasienky Matreicanov. Casom sa zabudlo na pôvodný význam tohto pojmu a postupne sa zmenili na Matlaren, resp. v slovencine na Matliare. Novodobá história Tatranských Matliarov sa zacala písat asi v polovici 19. storocia. V roku 1860 tu huncovské združenie vlastníkov pôdy postavilo horáren. Jeden z jeho clenov, huncovský statkár Matej Loisch, si blízko horárne, na lesnej cistinke pri Skalnatom potoku, dal roku 1863 postavit polovnícku chatu, ktorú krátko nato umožnoval využívat aj turistom. Matej Loisch si bol dobre vedomý priaznivých klimatických podmienok údolia Skalnatého potoka. V roku 1884, kedy postavil jednoposchodovú budovu s jedálnou, 12 hostovskými izbami a velkou spolocenskou miestnostou. Budovu pomenoval vlastným menom „Vila Loisch“. Neskoršou prístavbou velkej zrubovej jedálne vzniká „Hotel Matliare“.
Toto je obdobie, kedy dochádza k sprístupneniu Tatranských Matliarov pre domácu a zahranicnú klientelu. Matej Loisch si bol vedomý, že vysokohorská poloha osady spolu s priaznivými úcinkami klímy a jej vybavenie ju priamo predurcujú na liecenie chorých a regeneráciu zdravých ludí a preto predkladá na uhorské královské Ministerstvo vnútra svoju žiadost o udelenie názvu liecivé kúpele pre rekreacnú osadu Matliare. Štátny tajomník Ministerstva vnútra žiadost Mateja Loischa zamietol s odôvodnením, že termín liecivé kúpele môžu používat iba kúpele, ktoré už existujú a majú potrebné materiálne vybavenie, nie však také, ktoré ešte len budú dobudované, ako to vo svojej žiadosti prislúbil majitel. Aj cez zamietavé stanovisko v osade postupne pribúdali dalšie turistické a kúpelné objekty. Bol vybudovaný „Kúpelný dom“, v ktorom sa poskytovali upokojujúce kúpele s ihlicím.
Ešte za Loischovho života pribudol hotel „Skalnatý potok“, „Vila Tatra“ a na pozemku súcasnej Esplanády stála budova v modernom slohu, ktorá dostala pomenovanie podla svojho majitela „Vila Székely“.
Tento objekt bol v roku 1904 úplne znicený požiarom. Zriadená bola aj kolkáren a športové ihrisko. Po okolitých ihlicnatých lesoch viedol niekolko kilometrov dlhý udržiavaný chodník. Po Loischovej smrti nastal istý útlm, ale roku 1910 sa vedenia kúpelov ujal Arpád Forberger, ktorý v roku 1912 na zhorenisku „Vily Székely“ stavia „Hotel Svištovka“. Vo vojnovom roku 1915 zriadili v Tatranských Matliaroch vojenský lazaret s liecebnou tuberkulózy. Jeho kapacitu rozšírili roku 1917 výstavbou drevených barakov v miestach, kde sú dnes dva hotely Hutník. Po 1. svetovej vojne sa tieto drevené baraky stali základom Vojenského liecebného ústavu. Medzivojnové roky boli významné z hladiska výstavby Matliarov. Bola postavený nový sanatórno-hotelový komplex s kapacitou 300 lôžok v 175 izbách, ktorý uviedli do prevádzky pod názvom „Esplanade“ 1. júna 1938. Postupne bol vybudovaný aj nekrytý bazén napojený na teplú vodu z kuchynského bloku a dva malé rybníky, v ktorých sa chovali pstruhy a ktoré slúžili ako zdroj rozptýlenia pre vtedajších hostí. Vo všetkých budovách bolo zavedené ústredné kúrenie a osada nadobudla približne dnešnú podobu. Po druhej svetovej vojne prevzala vedenie štátom skonfiškovanej osady vojenská zdravotná správa. Prechodne tu bola nemocnica pre ranených vojakov, neskôr Vojenský liecebný ústav a po jeho prestahovaní do novovybudovaného areálu v Novej Polianke r. 1956 bola v Tatranských Matliaroch zriadená Vojenská ozdravovna.
V osade dominuje hotelový komplex SOREA Hutník I. a Hutník II. Mateja Loischa – zakladatela osady a kúpelov pripomínajú miesta nedaleko kúpelného zariadenia. Pri turistickom chodníku smerujúcom do Doliny Zeleného plesa vyviera Loischov pramen, o ktorom sa dlho tradovalo, že patrí k liecivým minerálnym vodám. A niekolko metrov odtial je pamätník. Postavit ho dali, podla nápisu na pamätníku: Na pamiatku zakladatela Matliar Mateja Loischa venovali vdacní hostia v roku 1910. Obnovený bol z príležitosti 50. výrocia založenia osady. Nápis je na pamätníku aj v madarskom a nemeckom jazyku. Pamätník je v dost neutešenom stave, a poškodila ho aj výchrica z roku 2004. Niekto z pamätníka ukradol dosky s nápisom. Škoda pamätníka, prežil takmer 100 rokov
Táto keška je prvá zo série Tatranské Matliare.
Tatranske Matliare-Loischov pamatnik
Tatranske Matliare-Franz Kafka
Tatranske Matliare-Nocna keska
