Legenda o Mare medvedej

Skor nez Demeter Alac odisiel do neba (zle jazyky tvrdili, ze do pekla) stihla mu druha zena porodit dceru, ktora sa viacej podobala na chlapca ako na dievca. Matka ju dojcila rovnych sest rokov. Az ked si ku kazdemu pridajaniu Mara,ako dievca pokrstili v Divine, sama priniesla stolcek, Alacka si uvedomila, ze ju musi odstavit. Dievcatu odmietala dat sat, no ono si coskoro naslo nahradu. Nejedna suseda ju prichytila pri koze, ako hltavo pije teple mlieko. I ovce bahnice nezbednice, ktore ani na chvilu nepostali na svojom mieste, pri dievcati zostali stat, ako zdupnete.

Mara rastla ako z vody. Lica jej kvitli na cerveno, oci mala jasne a bystre, podobali sa najkrajsim cerniciam z Harajok. Mara byvala s matkou sama. Hocijaku tvrdu robotu zastala ako chlap. Vedela orat, siat, uhliarsku milu zalozit i drevo na Bucangoch prihotovit. Len vysivat sa nijako nevedela naucit. Ani tkanie na krosnach jej neslo, ihla sa jej v privelkych prstoch stracala ako makove zrnko v piesku. Darmo ju Alacka prehovarala, nutila, karala.

V jednu septembrovu nedelu sa vybrala do lesa. Ako kracala od buka k buku, prislo jej zrazu luto, ze ju nikto v dedine nevola na priadky, ani na paracky. Zamyslena ani nezbadala, ako sa v hore nahle zotmelo. Smerom od Divina sa blizila burka ovesana bleskami. Dazd sa cedil ako z krhly. Premocena az na kozu prisla k studnicke a vyzliekla si mokre saty.

Prestalo prsat a onedlho sa v nej videla ako v zrkadle. Zrazu ju prekvapil tien. Neznamy mladenec ju zozadu chytil za dlhe vlasy, pritiahol k sebe a vysal jej z ust stopy dazda a z tela burku. Len ked pri sebe lezali na vlhkej trave, Mara precitla. Pochopila,ze sa medzi nimi stalo cosi nahle a krasne.

Klement, najmajetnejsi mladenec z Divina, prisiel sem za stadom oviec, ktore tu pasavali az do neskorej jesene. Ani netusil, co sa mu pritrafi a tak bez prekazok! V ociach mu svietili posmesne iskry.

Mara prisla domov zronena a ked jej smutok zacal rast i pod srdcom a nadvihovat coraz sirsiu suknicu, nevedela si rady. Klementa odvtedy stretla len raz, na jarmoku v Gaci. Ked ju zbadal, skryl sa za siator a o mesiac jej odkazal po voliarovi Tomasovi, ze ak to bude syn, pride si po neho a i ju pojme za zenu, ak sa nauci zenskym pracam. O dalsi mesiac jej poslal kvetovanu satku so strapcami a nove krosna.

Plakavala Mara kazdy den, ked si sadala za ne. Modlila sa, aby to bol syn. Dedina na nu zazerala ako na prespanku. Ked sa jej narodilo dievca, Klement odkazal, aby ho uz necakala.

Raz v noci dieta velmi nariekalo. Darmo mu nukala plny prsnik. Rano malo uz rucicky omodrene a studene.
Prilahla si ho! Skrikla na nu mater.
Nehanblivica nehanbliva, ako si ho v hambe splodila, tak v potupe svet opusta!

Nemohla Mara tolke hromzenie pocuvat a tak radsej vzala hlineny mliecnik a pobrala sa do hory na maliny. Na upati kopca,ponad riedku zelen sa jej mihlo akesi cudo.
Boze moj, ved je to medved!
Ratuj ma Boze! Sepkala osinetymi perami.

Strach sa jej predieral za zimomriavky, kolena jej strpli. Hlineny dzban po vrch naplneny malinami sa zacal kotulat dolu svahom. Cerstvo polamane vetvy obnazili biele vnutro dreva ako strasidelne rozstiepene kosti nad rozmliazdenym lesnym papradim. Svah sa Mare zvazoval pod nohami. Obratila sa a zacula bzukot zelenych much, ake zvyknu sedavat na zdochlinach, ale i pisklavy, mumlavy hlas.

Bol zalostny. Podobny placu dietata. Medvieda bolo s mrtvou medvedicou uvaznene v hlbokej jame. Medvedie knucanie jej nedalo pokoj. Akoby sa v nej prebudil materinsky cit i lutost za mrtvym dietatom. Vosla do jamy a vyslobodila mrnciaceho medvedika.

Mara bola smela, nicoho sa nebala, ale toto ju zaskocilo. Nevedela,co ma robit. Medvieda slo vsade za nou. Presla niekolko krokov, ked tu nadabila na vyvyseninu. Odhrnula par konarov a zbadala skalny otvor. Boto tu chladnejsie. Z chrbta si zlozila plachtu, v ktorej mala omnoho vacsiu nadobu plnu malin, ako ta,co sa jej skotulala dolu svahom.

Medvieda jej hladelo do oci a skucalo. Ponukla mu za hrst sladkych malin, ale zaprskalo a odvratilo hnedu gulatu hlavu.
Mater ti uz nic neda. Volakto jej k smrti pomohol. Tak co ti dam?
Medvieda akoby rozumelo, no neprestavalo. Vtom jej skrsla cudna myslienka. Vyhrnula si spodok platenej kosele, stlacila si prsnik a do dlane nastriekala materinske mlieko.

Ponukla nim medvieda. Dobre ze jej dlan nezozralo, take bolo pahltne. Z obrovskych prsnikov si odtahovala mlieko dovtedy, kym neboli prazdne. Medvieda sa uspokojilo, ulozilo sa jej k noham ani baranec. Pozapinala sa a ukradomky vysla zo skalneho otvoru.
Boze moj, keby ma tak niekto videl, ze medvieda krmim vlastnym mliekom! Smial by sa mi kazdy v dedine. Mozno i za siedmimi chotarmi.
Na druhy den ta sla znova. Toho roku bolo vela malin. Mara ich nosievala do hradnej kuchyne v Divine. Hradna pani Barbora ich so sladkou smotanou jedavala.

Raz ked kracala Mara k skalnemu otvoru, zacula blizko fucanie a krochkanie diviacej rodinky. Rychlo sa vtiahla dnu,obnazila si prsia a zacala si z nich mlieko vytlacat do dlani.Zrazu zacula hlasy. Polovnici! Nestacila sa ani pozapinat,ked sa do diery strcila hlava a na nu skrikol neznamy chlap.
Medveda vlastnym mliekom pridaja!!! chachacha

Zvest o jej vychadzkach za malinami sa rozniesla po sirokom okoli. Jaskynu do ktorej chodievala krmit medvieda nazvali ludia Mara medvedia.

Mara medvedia je rozmermi 12,5m dlha jaskyna. Je vytvorena z krystalickych vapencov.

uryvok z knihy Mara Medvedia, uverejnene s povolenim autorky, pani Hany Koškovej