Pamatnik Alexandra Dubceka
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(micro)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Prosím Vás, aby ste krabku po nájdení vrátili na pôvodné miesto, tak aby presne zapasovala na dlžku krabky a poriadne všetko zavreli, aby do krabky nenatiekla voda. Kedže je krabka umiestená na frekventovanom mieste, tak si radšej počkajte 5 minút, kým bude odlov bezpečnejší pred zvedavými očami mudlov. Po nájdení krabky, si ju zoberte niekde, kde nebudete takí napadní pri logovaní. Udržujte krabku aj miesto krabky v čistote! Keška je venovaná pamiatke Alexandrovi Dubčekovi. Úspešný odlov.
Alexander Dubček (* 27. november 1921, Uhrovec – † 7. november 1992, Praha) bol slovenský komunistický politik, hlavná osobnost Pražskej jari 1968. Život Narodil sa roku 1921 v tom istom dome ako Ludovít Štúr, v budove miestnej školy. Jeho otec Štefan Dubček bol vyucený stolár, niekolko rokov pracoval v USA, kde sa stal presvedceným komunistom. V dvadsiatych rokoch bol jedným zo zakladatelov a funkcionárov KSC. V roku 1925 odišiel mladý Alexander Dubcek spolu so silno lavicovo zameranými rodicmi, clenmi družstva Interhelpo, do sovietskeho Kirgizska. Zvláštnou zhodou okolností tak Dubcekova rodina žila istý cas aj v USA aj v ZSSR. Neskôr sa rodina prestahovala z Kirgizska do mesta Gorkij (dne s Nižnyj Novgorod, Rusko). Roku 1938 sa Dubcekovci vrátili na Slovensko. Alexander Dubček vstúpil v roku 1939 do vtedy ilegálnej KSS. Vyucil sa za strojného zámocníka a pracoval v Dubnici nad Váhom. V roku 1944 sa zúcastnil Slovenského národného povstania. Po vojne pôsobil v rôznych politických funkciách v Trencíne a Banskej Bystrici. Kedže dobre ovládal ruský jazyk, bol vyslaný do Moskvy aby tam v rokoch 1955 - 1958 študoval politické vedy. Dubcekov základný vnútorný zvrat k postojom reformného komunistického politika Nikitovi Chrušcovovi nastal v 60. rokoch. Hlavnú úlohu tu zohrala jeho angažovanost v práci straníckej rehabilitacnej komisie, kedy sa zoznámil s krutou skutocnostou politických procesov prvej polovice 50. rokov. Jednalo sa pri tom iba o procesy s komunistami. Kariéra V roku 1953-1955 vedúci tajomník Krajského výboru KSS v Banskej Bystrici. Od roku 1962 obsadil miesto vedúceho tajomníka Krajského výboru KSS v Bratislave. Od roku 1963 zastával post prvého tajomníka ÚV KSS. Na konci roku 1967 sa dostal do ostrej kontroverzie s nepopulárnym prezidentom CSSR Antonínom Novotným, co napokon vyústilo v jeho zvolenie za prvého tajomníka ÚV KSC v januári 1968. V tejto funkcii presadzoval kroky k liberalizácii režimu. Tento proces je nazývaný Pražskou jarou. V januári 1968 si Dubcek sadol na stolicku šéfa KSC v Prahe. Ludia, ktorí sa s ním dostali do kontaktu, o Dubcekovi hovorili ako o nekonfliktnom, priatelskom a usmievavom cloveku, ktorý bol vhodným kompromisom medzi táborom reformistov a konzervatívnym krídlom KSC. Bol predstavitelom premien, ktoré vtedy pod tlakom verejnosti a udalostí bežali v spolocnosti aj samotnej KSC už od polovice 60. rokov. Medzi 3. a 5. januárom 1968 plénum ÚV KSC rozhodlo oddelit funkcie prvého tajomníka ÚV KSC a prezidenta republiky a zbavilo A. Novotného funkcie prvého tajomníka ÚV KSC. Na menovaní jeho zástupcu sa však predsedníctvo nemohlo dohodnút. Ako kompromisné riešenie bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubcek. Jednou z jeho hlavných úloh bolo celit útokom proti komunistickej strane a proti socializmu. 4. mája 1968 vedenie KS ZSSR pozvalo do Moskvy vedúcich predstavitelov KSC a vlády CSSR na cele s prvým tajomníkom ÚV KSC Alexandrom Dubcekom. Sovietski celní predstavitelia sledovali obrodný proces v CSSR s velkou nevôlou, pretože sa obávali oslabenia pozícií socialistického bloku na zahranicnopolitickej scéne. Medzitým 29. máj až 1. júna Ústredný výbor KSC rokoval o súcasnej situácii. A. Dubcek konštatoval, že sa podarilo získat dôveru obcanov v politiku KSC. Cesko-Slovenskí reformisti však nedokázali získat dôveru svojich sovietskych spojencov, ktorí zacali od júla aktívne pripravovat vojenský zásah proti CSSR. 90. roky Po Nežnej revolúcii sa do politiky vrátil, v rokoch 1989 - 1992 bol predsedom Federálneho zhromaždenia CSFR, v roku 1992 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Koncom roka 1989 sa o nom uvažovalo ako o možnom prezidentovi Cesko-Slovenska. Ked sa však lídri Nežnej revolúcie dohodli na tom, že prezidentom sa stane Václav Havel, Dubcek sa podla Fedora Gála rozplakal. 1. septembra 1992 utrpel vážnu dopravnú nehodu pri Humpolci, bol hospitalizovaný v pražskej nemocnici Na Homolce, kde 7. novembra zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne Slávicie údolie.
Additional Hints
(Decrypt)
mn qehuýz, fcenin/oruvaq gur frpbaq, sebz gur evtug