Pracovný a koncentracný tábor Židov v Seredi

V období 2. svetovej vojny boli v Seredi, Novákoch a Vyhniach vybudované pracovné a koncentracné tábory pre Židov, odkial boli vypravované deportacné vlaky do koncentracných táborov na územia okupované nacistami. Väcšina deportovaných Židov sa už naspät nikdy nevrátila. Táborové objekty v Novákoch a Vyhniach sa nezachovali. Preto tábor v Seredi predstavuje jediný autentický pracovný a koncentracný tábor z obdobia druhej svetovej vojny na území Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 9. septembra 1941 schválila nariadenie o právnom postavení Židov známe pod názvom Židovský kódex. Židovský kódex patrí k najtvrdším právnym normám z obdobia existencie Slovenskej republiky 1939 – 1945. Svojou krutostou predcil aj protižidovské právne normy Nemeckej Ríše. Tento kódex oznacil a svojimi definíciami vyclenil cast obyvatelstva Slovenska ako menejcennú vrstvu. Aplikovaním tejto normy boli Židia zbavení ludských a obcianskych práv. Znamenal zákaz uzatvárat zmiešané manželstvá, stratu volebného práva, zákaz vykonávania niektorých povolaní, obmedzenie listového tajomstva, obmedzenie náboženského života, vzdelania, zamestnávania, manipuláciu s majetkom a jeho § 22 nariadoval židovským obyvatelom vo veku od 16 do 60 rokov pracovnú povinnost pod dozorom ministerstva vnútra. Tento paragraf sa stal symbolom vrcholiacej tragédie slovenských Židov. Slovenská vláda v poslednej tretine marca 1942, odvolávajúc sa práve na túto pracovnú povinnost Židov, zacala deportovat židovských obyvatelov z územia Slovenska.

Pracovný tábor pre Židov v Seredi bol zriadený v septembri 1941 v casti vojenského objektu. Pôvodne sa so seredským táborom pocítalo iba ako s táborom dislokacným, resp. táborom pracovným pre Židov, kde by sa využila pracovná sila tých, ktorí boli vyradení z verejného hospodárskeho života. Hlavným podnikom tábora bola velká stolárska dielna. V tábore sa nachádzala aj zámocnícka dielna a prevádzka na výrobu betónového tovaru. Ženy boli zamestnané v krajcírskej dielni, kde šili ciapky, rovnošaty, bielizen, pracovné plášte. Väzni v tábore spávali na podobných drevených pricniach ako väzni v Osviencime. Tábor spociatku strážilo 55 príslušníkov Hlinkovej gardy. Ženatí gardisti zarábali asi dvetisíc korún mesacne, slobodní o pätsto menej. V tom case bol priemerný mesacný plat robotníka osemsto korún.

Avšak už koncom februára 1942 bolo isté, že pracovné tábory sa zmenia na koncentracné tábory pre sústredovanie židovských osôb urcených na deportácie do nacistických koncentracných táborov. Deportácie Židov do koncentracných táborov sa uskutocnili v dvoch etapách. V prvej etape od marca do októbra 1942 bolo do koncentracných táborov na územie okupovaného Polska vypravených 57 transportov. Z toho 38 transportov odišlo do železnicnej stanice Naleczów pri Lubline a zvyšných 19 transportov smerovalo do Auschwitzu. V prvom transporte z Popradu dna 25. marca 1942 bolo vyvezených 1000 mladých žien a dievcat. Nasledovali transporty práceschopných mužov. Deportácie boli prerušené na jesen 1942, ked na svetlo vyšli zrejmé pochybnosti o osude deportovaných.

Najotrasnejší pohlad poskytovali dva posledné transporty. Jeden z nich bol urcený pre pacientov židovskej nemocnice v Seredi, ktorí boli bezvládni a nedokázali sa hýbat. Druhý pozostával z duševne chorých, telesne postihnutých, ktorých zozbierali zo všetkých liecebných ústavov. To bol posledný transport, ktorý 20. októbra 1942 opustil Slovensko. V prvej vlne deportácií bolo zo Slovenska násilne vyvezených 57 752 Židov, z ktorých holokaust prežilo len niekolko sto.

V druhej etape, po potlacení SNP a následnej okupácii Slovenska nacistickými vojenskými a policajnými jednotkami bol v Seredi zriadený koncentracný tábor. Od septembra 1944 do marca 1945, bolo zadržaných a v tábore väznených 11 719 Židov. Do Serede sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. V tábore boli Židia vystavení krutému zaobchádzaniu a vraždám. Väzni museli napríklad celú noc pochodovat po areáli tábora. Tých, ktorí spadli, zastrelili, alebo surovo zmlátili. V zime polievali väznov studenou vodou. Posledný transport s 360 osobami odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína.

Múzeum holokaustu Sered

Bývalý pracovný a koncentracný tábor Židov v Seredi predstavuje autentické miesto, ktoré sa viaže k tragickému obdobiu „riešenia židovskej otázky na Slovensku“ pocas druhej svetovej vojny. Pri príležitosti Pamätného dna obetiam holokaustu a rasového násilia sa zrodila myšlienka vyhlásit objekty piatich barakov pracovného a koncentracného tábora v Seredi za národnú kultúrnu pamiatku a následne v nich vybudovat múzeum holokaustu. Túto myšlienku oficiálne schválilo rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej Republiky dna 12. mája 2009, ktorým bol bývalý pracovný tábor v Seredi vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z 13. mája 2009 k akcnému plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 - 2011 uložila ministrovi kultúry zabezpecit zriadenie Múzea holokaustu v Seredi v termíne do roku 2012.

Rekonštrukciu piatich pôvodných barakov a následné inštalovanie muzeálnych zbierok riadi SNM – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. V rámci múzea plánujeme vybudovat vzdelávacie centrum v oblasti holokaustu s celoslovenskou pôsobnostou, ktoré bude slúžit študentom, pedagógom a širokej verejnosti.

Pôvodný plán pracovného a koncentracného tábora v Seredi. Objekty, v ktorých sa buduje múzeum holokaustu sú ohranicené modrou farbou:

zdroj: Slovenský národný archív

Využitie piatich pôvodných barakov:

1.      Do tohto objektu bude po stavebných úpravách premiestnená, v súcasnosti jediná, expozícia venovaná holokaustu na Slovensku. Expozícia s názvom Tragédia slovenských Židov patrí SNM - Múzeu židovskej kultúry a tohto casu je situovaná v priestoroch neologickej synagógy v Nitre. Návštevník tu bude oboznámený s históriou koncentracných a pracovných táborov na Slovensku a so strucným prehladom o koncentracných táboroch a miestach, kam boli väznení Židia zo Slovenska deportovaní.

2.    V casti objektu bude zrekonštruované ubytovanie zodpovedajúce podmienkam existencie pracovného tábora. V druhej casti budú znázornené pracoviská mužov a žien: stolárska, betonárska, zámocnícka a krajcírska dielna.

3.      V tomto objekte bude znázornené ubytovanie z cias, ked toto miesto fungovalo ako koncentracný tábor. 

4.      V tejto budove budú nainštalované exponáty pamätníka obetiam holokaustu zo Slovenska. V objekte bude tiež vyclenený priestor venovaný záchrancom, ktorí s nasadením vlastného života a života svojich rodín zachranovali svojich židovských spoluobcanov v období holokaustu.  

5.      V piatej budove bude vybudované vzdelávacie centrum v oblasti holokaustu s celoslovenskou pôsobnostou, ktoré bude slúžit študentom, pedagógom a širokej verejnosti.