Castokrát si pletieme gaštan jedlý s pagaštanom konským. Aký je medzi nimi rozdiel a z ktorých "gaštanov" majstrujú deti na jesen figúrky?

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum)

Pôvod: Balkánsky polostrov

Rozdiel je pri porovnaní plodov viditelný. Prvý rozdiel je v tom, že pagaštan nie je (na rozdiel od gaštana) jedlý. Casto sa vysádzal v parkoch a alejách. Dnes ho nájdeme snád v každom meste ci dedine. Plodmi sú ostnaté tobolky. Tobolka pagaštana má kuželkovité, riedke ostne, na rozdiel od gaštana, ktorého ostne sú ihlickovité a hustejšie. Po dozretí tobolka pukne. V šupke nájdeme zväcša jeden až dva plody svetlohnedej farby. Gaštany sú velké 1 - 3 cm.

Strom je vysoký 15 až 25 metrov. Má hustú, mohutnú korunu. Súkvetie sa nazýva metlina a tvoria ho krásne biele alebo cervenkasté kvety. Kvitne od mája do júna. Patrí medzi prvé stromy, ktoré na jar ukážu svoje svetlozelené listy. Púciky sú lepkavé. Pagaštan má dlanovito zložené listy. Jeden list je väcšinou tvorený siedmimi jednoduchými listami. Stopka môže mat až 27 cm. Pagaštan nie je náš pôvodný strom, ale onedlho potom, co sa dostal na Slovensko sa stal pomerne oblúbený medzi ludmi. Bežne rastie v parkoch, popri cestách a pod. Najoblúbenejším stromom královnej matky vo Velkej Británii bol tiež gaštan. Posadený bol v roku 1746.

Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill)

Pôvod: Pochádza zo západnej Ázie, až po vyšlachtení Rimanmi sa rozšíril do južnej Európy a severnej Afriky.

Jedlé gaštany sú stromy so široko rozkonárenou korunou a môžu narást až do výšky 30 m a dosiahnut vek až nad 1000 rokov. Prvá úroda je asi po 20 rokoch. V mestách nan natrafíte zriedkavejšie. Tobolka môže skrývat 2, 3, niekedy až 4 plody tmavohnedej farby zakoncené pichlavým "chvostíkom". Používa sa na prípravu jedál, dezertov...

Pomenovanie "gaštan" sa zaužívalo pre jednu aj druhú drevinu, ale po správnosti, v parkoch zbierame pagaštany a zákusky pecieme z gaštanov.

Jedlé gaštany nemožno zamenit s pagaštanmi, ktorých plody sú pre cloveka nejedlé a môžu vyvolat dokonca otrávenie. Napriek podobnosti Gaštana jedlého (Castanea sativa, Fagaceae — celad bukovitých) s Pagaštanom konským (Aesculus, Sapindaceae — celad mydlovníkovitých) nie sú príbuznými druhmi.

Lokality výskytu gaštana jedlého na Slovensku:

Malé Karpaty – Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Castá, Radošiná, Prašice, Lefantovce, Jelenec

Žitavská tabula – Žirany, Topolcianky

Krupinská vrchovina – Tlstý vrch, Horné Príbelce, Dolné Príbelce, Stredné Plachtince, Horné Plachtince, Modrý Kamen (Podla odhadov tu rastie asi 3 500 stromov. Zdravý strom prinesie na jesen aj 150 až 200 kilogramov gaštanov a celkovo je to rocne cca 30 ton.), Rovnany, Krná

Ondavská vrchovina – Kalnište, Malé Ozorovce, Michalovce

Na záver si môžete vyskúšat tento jednoduchý recept. Nezabudnite však, že na jeho prípravu nesmiete použit gaštany z umiestnenia kešky : )

Gaštanové hviezdicky

150 g varených gaštanov, 280 g práškového cukru, 1 vanilkový cukor.

Uvarené pretlacené gaštany zmiešame s práškovým aj vanilkovým cukrom. Na doske vyvalkáme a povykrajujeme hviezdicky. Plech vymastíme rozpusteným maslom, hviezdicky nan poukladáme a upecieme. Upecené pospájame lekvárom po dve a polejeme cokoládovou polevou.

Zaciatocný bod hladania:
N 48.45.737
E 21.16.455
Ak prídete v jeseni, nájdete tu vela gaštanov :)

Cache:
Nachádza sa nedaleko tohto sadu:
N 48.45.735
E 21.16.424