Skip to Content

<

Jaskyna na Lazoch (Egresovka)

A cache by robork Send Message to Owner Message this owner
Hidden : 05/13/2012
Difficulty:
3 out of 5
Terrain:
3 out of 5

Size: Size: small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Hlavné súradnice vás dovedú ku jaskyni Na Lazoch (Egrešovka), ktorá je najvýznamnejšou jaskyňou Sklenianskeho krasu. Slúži ako vtoková oblasť jarných vôd pre Skleniansku planinu. Jej celková známa dĺžka je 50 metrov s hĺbkou 17 metrov. Farbiacim pokusom sa dokázalo spojenie s Ráztočnianskou vyvieračkou, nachádzajúcou sa 2,5 km od jaskyne.

Na území Skenianskeho krasu, ktorý sa označuje aj ako Planina Rovne (miestny názov Ráztočianské lazy) a nachádza sa v nadmorskej výške 670 m medzi obcami Sklené, Ráztočno - Jalovec a Handlová je niekoľko jaskýň. Okrem Egrešovky sa tam nachádza zopár ďalších významnejších jaskýň - Cigánka, Jaskyňa mŕtvej líšky, Májová jaskyňa a ďalšie, ktorých dĺžka však nepresahuje 10 metrov.
Výzdoba jaskýň v Sklenianskom krase je pomerne chudobná, aj keď ojedinele sa vyskytujú nádherné stalagmity (do 40 cm), zriedkavejšie stalaktity. Dosť častým javom v jaskyniach je sedimentálna klastická výplň tvorená hlinou, pieskom až štrkovito - balvanovitým materiálom, čo dokladá aktívny znos vodnými tokmi, čoho dokladom sú aj vyvieračky.                                                                                     

                                                                                                                   


Opis lokality: Planinu obkolesujú na východe nekrasové vrcholy Bralová skala 826 m. n. m, na západe kryštalické Horeňovo 892 m. n. m a dolomitický Veľký vrch na juhovýchode. Táto krasová oblasť pri Sklenom spadá do geomorfologického celku pohoria Žiar a do podcelku Rovne. Krasové javy sú vyvinuté vo vápencoch Krížňanského príkrovu v úzkom pruhu od obce Sklené smerom na Ráztočno, ďalšia časť v údolí Hraničného potoka aj v samostatných kryhách pri okrajovej oblasti východne od Handlovej a oblasť Tepličiek nad obcou Jalovec. Táto lokalita nad dedinkou Sklené je výnimočná z hľadiska zachovania planinového krasu s veľkým počtom závrtov na území Turčianskej kotliny resp. jej blízkeho okolia. Na zachovaných závrtoch je možné prezentovať vývoj krasu a krasových foriem.
Krasové územie má celkovú rozlohu necelých 20 km2, pričom mocnosť karbonátových hornín náchylných na krasovatenie dosahuje mocnosť do 300 metrov. Karbonátové horniny patria ku chočskému príkrovu a sú tvorené triasovými dolomitmi a gutensteinskými vápencami. V okolí sa nachádzajú horniny kryštalinika Žiaru a vulkanity kremnického stratovulkánu.
Na danom území sú zastúpené ako povrchové, tak aj podzemné krasové javy. Povrchové formy sú zastúpené hlavne krasovými závrtmi, ktoré vystupujú viac či menej v jednom rade, alebo v skupine. Závrty majú veľkosť od 5 metrov do 10 - 15 metrov s hĺbkou od 1-2 metrov po 30 metrov. V ojedinelých prípadoch prechádzajú vstupným otvorom do jaskynných priestorov. Ďalšie formy povrchového krasu sú suché údolia s občasnými tokmi s ponormi a škrapy. Podzemné formy predstavujú jaskyne a priepasti.

Ešte trosku histórie: Za prvý výskum na tomto území možno považovať výskumné geologické práce Dr. Matějku v rámci geologického mapovania mezozoika. O samotnú planinu sa zaujímali aj stavitelia železničného tunelu medzi Rematou a Skleným v rokoch 1921 - 1931. Koncom 20 - tych rokov povolávajú experta na jaskyne Jána Majku. Sondovacie práce pre vstup do podzemia Sklenianskeho krasu vykonal v roku 1954 Ján Salaj, handlovský baník pochádzajúci z Nerestnice pri Zvolene. Svoje poznatky mal údajne publikovať " v novinách". Túto informáciu nachádzame v správe Jána Majku o výskume krasu z 50 -tych rokov. Ďalšie práce boli vykonávané v rokoch 1956 - 1959 pod vedením Jarmily Vytřísalovej - Jirmarovej. Predpokladáme, že samotný popud na výskum Sklenianskeho krasu dal Ján Majko. Výsledky z tohto obdobia publikoval Anton Droppa v zborníku Československý kras č. 12 v roku 1959. V 60 -tych rokoch pôsobil v Sklenianskom krase aj známy speleoarcheológ Juraj Bárta. Nesmieme zabudnúť na neznámych členov prievidzskej jaskyniarskej skupiny pracujúcich v rokoch 1974 - 1976, avšak ich výskumné práce a poznatky z nich nám nie sú známe. Nevieme či ich aktivita zasiahla Skleniansky kras. V bývalom prievidzskom okrese je viacero väčších krasových území.
Zatiaľ najdlhší a systematický prieskum Sklenianskeho krasu začína založením OS Handlová č. 35 v roku 1985 >> http://www.jkhandlova.estranky.sk/

 

POZOR!!!>>Priestor vo vnútri Egrešovky minimálny a je podmytý vodou a skaly hrozia závalom, preto neodporúčam ísť hlbšie ako je prvá plošina (cca 1 m od vchodu). Čiže z pohľadu bežného smrteľníka, ktorý čaká JASKYŇU>>uaaau, sa uaaau nekoná a pojde o sklamanie. Je to len taká diera. Neviem či aj jaskyniari s výbavou tam ešte lezú ;-). Treba sa informovať: http://www.jkhandlova.estranky.sk/clanky/o-klube.html

Hlavné prístupy do lokality sú z obce Sklené, alebo z rekreačého strediska Remata. Zo Skleného sa tam dá dostať aj autom (stačí aby trošku pripomínalo offroad, napr.Škoda 120L ;-)), z Rematy len peši, alebo niečím čo sa veľmi nelíši od Lada NIVA.

FINAL

N 48° 46.178

 E 018° 48.0(300:A)

Additional Hints (Decrypt)

cbq xberabz iryxrw obebivpr bcebgv

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)



 

Find...

82 Logged Visits

Found it 70     Didn't find it 3     Write note 4     Publish Listing 1     Needs Maintenance 1     Owner Maintenance 2     Post Reviewer Note 1     

View Logbook | View the Image Gallery of 40 images

**Warning! Spoilers may be included in the descriptions or links.

Current Time:
Last Updated:
Rendered From:Unknown
Coordinates are in the WGS84 datum

Return to the Top of the Page

Reviewer notes

Use this space to describe your geocache location, container, and how it's hidden to your reviewer. If you've made changes, tell the reviewer what changes you made. The more they know, the easier it is for them to publish your geocache. This note will not be visible to the public when your geocache is published.