Popravisko Traditional Cache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Niekedy dávno v meste Sereď bolo miesto na ktorom sa vykonávali hrdelné tresty odsúdených neštastníkov. Bolo situované na okraji za mestom. Môžete ho zbadať pri výjazde zo Serede na rýchlostnú cestu R1 smerom do Trnavy. Teraz tu rastie pár opustených stromov.
Okrem miesta výkonu ortiela smrti sa v Seredi nachádzali väzenia a mučiaren
v kaštieli. Mučiareň zrejme najintenzívnejšie svojho času využivala neslávne známa obyvateľka vtedajšieho *šintavského panstva - Anna Rosina Listiusová. Táto z rozmaru mučila deti, mužov aj ženy,
všetkých doradu. Jej súčastníčka Alžbeta Báthoriová mala na rozdiel od Anny v záľube hlavne
mučenie mladých dievčat.
V centrálnej časti vnútorného hradu boli zvyšky prastarej pevnostnej veže, ktorej
zachované priestory slúžili ako väzenie na výkon trestov panského súdu pre poddaných.
Ďalšie väzenie bolo pri vstupnej bráne do hradu.
Trestné procesy sedrie Bratislavskej (Prešporskej) stolice sa dajú sledovať od roku 1631. Do roku 1853 sa z jej činnosti zachovalo okolo 3500 spisov. Stretávame sa tu so širokou paletou previnení od drobnejších krádeží, cez násilnosti, až po hrdelné zločiny - vraždy. Pri skúmaní týchto prameňov može občas bádateľa prekvapiť aj k spisu pribalený trojrozmerný dokazový materiál - napr. kuchynský nož z 19. storočia, nesúci na sebe skorodované škvrny, zjavne poukazujúce na stopy krvi.
Zo zmieneného počtu prejednávaných prípadov sa v spomínanom období priamo či nepriamo týka Serede 13 zachovaných spisov. Ak k tomu ešte prirátame prípady z Dolného a Horného Cepeňa, tento počet sa rozrastá na 21 vyšetrených zločinov rôzneho charakteru. Väčšinu z nich tvoria vlámačky do domov a budov, krádeže na jarmokoch a trhoch. Niet divu, veď Sereď so svojimi pravidelnými trhmi a výročnými jarmokmi doloženými už v 16. storočí, bola dostatočne príťažlivá nielen pre miestnych a okolitých remeselníkov, obchodníkov ako aj ostatné obyvateľstvo, ale aj pre vreckárov, lupičov a špekulantov akéhokoľvek druhu. V akejsi symbióze so spomínanými negatívnymi živlami tu pravidelne pôsobili aj podnikavci, ktorí kradnuté veci prechovávali, respektívne s nimi obchodovali. Je zaujímavé, že podľa zachovaných dokumentov, v jarmočných krádežiach sa presadzovalo nežnejšie pohlavie.
Niečo o spomínanej Anne Rosine Listiusovej z knihy Sereď - Dejiny mesta:
V roku 1598 sa stala ženou Stanislava Thurza. Po otcovi pochádzala z významnej dolnorakúskej šľachtickej rodiny a jej matkou bola Lukrécia, neter ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha. Hlavným sídlom manželov sa stal Šintavský hrad a postupne sa im tu narodili 3 synovia a 1 dcéra. Ked Stanislav Thurzo v roku 1625 zomrel, ešte v tom istom roku sa Anna Rozina vydala za Štefana Pogrányiho, príslušníka tzv. novej šľachty. Vzápätí však za nie celkom vysvetliteľných okolností znova ovdovela a ako ukázalo neskoršie vyšetrovanie, nasledujúcich 10 rokov prežila v Šintavskom hrade spôsobom, ktorý vzbudzoval v Seredi a okolitých dedinách hrôzu a zdesenie. Anna Rozina Listiusová sa vyznačovala krutosťou a v záchvatoch sadistickej vášne sa dopúšťala zločinov na svojom služobníctve a poddaných. Na svojom dvore v šintavskom hrade zhromaždila podivných ľudí, ktorých okolité obyvateľstvo nazývalo „čarodejníkmi", sama sa zúčastňovala podivných temných praktík a v širokom okolí ju ľud nazýval „kráľovnou čarodejníc". Ked sa zverejnilo, že vlastnoručne týrala a na smrť umučila Magdalénu Szolosiovú, zemianku z Kajalu, ktorá jej slúžila, palatín Mikuláš Esterházy nariadil 29. júna 1637 rozsiahle vyšetrovanie. Výpovede 80-tich svedkov zo Šintavského hradu, Serede a okolia priniesli otrasné svedectvo o tom, že Listiusová svoje obete kruto fyzicky týrala, ba vlastnoručne tĺkla, kým neuzrela krv či pokiaľ žili. Aj ked sa v porovnaní s Báthoryčkou dopustila menšieho počtu zločinov, nebola vo svojich činoch taká rafinovaná ako čachtická pani a zabíjala všetko od malých detí cez mužov až po staré ženy. Najvyšší dvorský súd ju odsúdil na stratu hlavy a majetkov; poprava sa však neuskutočnila, pretože 22 marca 1638 dostala od panovníka Ferdinanda III. milosť. Panovník zrejme nechcel dovoliť, aby bola exemplárne potrestaná príslušníčka rodu, ktorý výrazne podporoval Habsburgovcov v počiatkoch ich vlády; osoba, ktorej starý otec i otec boli dvorskými sekretármi rakúskouhorských panovníkov. Anna Rozina Listiusová, opovrhovaná širokým okolím, dožila v izolácii na Šintavskom hrade a pod kuratelou palatína Mikuláša Esterházyho.
Ak by Vás to zaujímalo, tak viacej sa o nej možete dočítať v románe "Zbohom, Alžbeta Bátoriová" s podtitulom Strhujúci príbeh Žofie Bošňákovej a Anny Rosiny Listiusovej od Andreja Štiavnického.
* Ústne tradované spomienky hovoria, že koryto rieky Váh kedysi dávno oddeľovalo tento hrad od mestečka Sereď, a preto sa pomenovanie pevnosti spája s menom iného mestečka - Šintava, ktoré sa v dôsledku zmeny toku rieky Váh ocitlo na jeho ľavej strane.
Zdroje: bulletin občianskeho združenia Vodný hrad - G.Strešnák, Sereď - Dejiny mesta - E. Vrabcová, Rastislav Petrovič (knihu si možete pozrieť, príp. kúpiť v mestskom múzeu oproti kostolu v Seredi), background photo by Michael Hoffmann
Additional Hints
(No hints available.)