Na trase naucneho chodnika v lesoparku v Lubovnianskych kupeloch rastie niekolko exemplarov borovice vejmutovky, ktore patria medzi najvzacnejsie dominanty lesoparku. Drevina povodne pochadza zo severovychodnej Ameriky, kde tvori rozsiahle porasty. U nas sa pestuje od konca 18. storocia a pre rychly rast a majestatny tvar koruny je vzacnou a hodnotnou parkovou drevinou. Menovana borovica je najvacsia zo spominanych a pritahuje pozornost mnohych navstevnikov kupelov, ktori cerpaju energiu a vnimaju liecive vyzarovanie z jej cleniteho kmena.
I ked jedinecne svahy kupelneho parku vysadene v minulosti dnes stratili svoju parkovu upravu, exemplare vzacnych druhov borovic, jedle bielej, dvestorocne exemplare buka a duba vas dozaista potesia.
Borovica hladka – vejmutovka (Pinus strobus L.) je relativne mohutny strom 60–80 m vysoky, s priemerom kmena 100–150 cm s nepravidelnou korunou a silnymi vodorovne odstavajucimi vetvami. Zakladom korenoveho systemu je mohutny hlavny koren, ktory ide hlboko do pody. Kora je hneda, pozdlzne zbrazdena, v mladosti hladka az sedohneda. Velmi tenke a makke 6–12 cm dlhe ihlice vyrastaju vo zvazkoch po piatich. Kvetenstvo je sisticovite, samcie sistice su zlte, samicie ruzove. Samicie sistice po oplodneni zdrevnateju a menia sa na sisky. Kvitne od maja do juna. Sisky 7–15 cm velke, visiace na konci vetvi po 1–3, dlhe stopkate, previsle, so zltosedymi supinami, uprostred ryhovanymi.
Ku keske sa dostanete po starej zltej turisticke znacke, ktora sa uz znacne straca, resp. po naucnom chodniku, ktory tiez postupne mizne. Najnovsie znacenie je modra bodka.