Hubarska 2
Horeuvedené súradnice sú len orientacné a dovedú vás na miesto, kde môžete odparkovat svoje auto.
Kešku hladajte na: N 48 44.ABC E 021 12.DEF
Ako sa dopracujete k ABCDEF?
Stací, ked správne identifikujete hríby z obrázkov
A
Klobúk má 10-70 mm v priemere, za mladi je mierne klenutý, potom plochý a napokon lievikovite prehlbený s lalocnato zvlneným okrajom. Najprv býva žltkovožltý, neskôr blednúci, holý, matný.
Lupene sú v podobe hrubých, vidlicovite rozdelených, až 3 mm vysokých žiliek, ktoré sú pospájané priecnymi žilkami (anastomózami). Žilky sú žltkovožlté a zbiehajú hlboko na hlúbik.
Hlúbik je 30-60 mm vysoký a 8-25 mm hrubý, rovnako sfarbený ako žilky pod klobúkom (žltý), valcovitý, smerom k báze sa zužuje a smerom ku klobúku sa rozširuje tak, že prechádza pomaly do klobúka.
Dužina je bledožltá, pevne mäsitá, vônu a chut má príjemne korenistú.
B
Klobúk má 40-150 mm v priemere, najprv je polgulovitý, potom klenutý, a napokon vankúšovite rozprestretý. Na povrchu je jemne plstnatý, najprv husto páperistý a suchý. Za mladi býva krásne cervenopomarancový až pomarancovohnedastý.
Rúrky sú 7-30 mm dlhé, pri hlúbiku hlboko vykrojené. najprv sú belavé, potom trochu sivasté až s olivovým alebo žltosivým odtienom. Na reze sa sfarbujú podobne ako dužina. Póry sú drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako rúrky.
Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 12-50 mm hrubý, za mladi trochu bruchatý, potom valcovitý, hore stencený, dolu niekedy zhrubnutý a zaoblený. farby je bielej až sivastej, pokrytý drobnými zrnitými šupinkami, ktoré sú casto sietkovite nad sebou usporiadané. Najprv bývajú na celom hlúbiku biele, potom v dolnej casti oranžové až hnedé, v hornej casti zostávajú dlho biele, ale napokon sú všade gaštanovohnedé až tmavo sivohnedé.
Dužina je biela, na vzduchu sa mení najprv na bridlicovo lilavo, neskôr na hnedocerveno, miestami s vínovocervenými alebo fialovými odtienmi. V báze hlúbika býva dakedy trochu zelenkastá alebo modrastá. V klobúku je dost hrubá, najprv všade tuhá, v dospelosti v klobúku špongiovitá, v hlúbiku vláknitá a v báze až drevnatá. Chut má miernu, príjemnú a je takmer bez vône.
C
Klobúk má 40-150 mm v priemere, je jednostranný, lastúrovitý s dlho podvihnutým okrajom. V mladosti je tmavosivý až ocelovomodrý, v dospelosti vybledá do bledo sivofialova až fialovohneda. Je holý s jemne plstnatým okrajom.
Lupene sú biele až bledosivé, úzke a husté, na báze vidlicovito rozdvojené a na hlúbiku zbiehavé.
Hlúbik je biely, krátky a hrubý, chlpato strapatý.
Dužina je biela, bez vône a má lahodnú chut.
D
Klobúk má 60-300 mm v priemere, najprv je polgulovitý, potom polgulovite klenutý, v dospelosti plocho rozprestretý, farby bledo špinavohnedej, sivoplavej až kožovohnedej, matný, jemne zamatový až plstnatý, a to pomerne dost trvalo.
Rúrky sú 10-35 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, v mladosti biele, coskoro však žltozelené. Póry sú drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako rúrky; otlacením nemenia farbu.
Hlúbik je 100-250 mm dlhý a 20-70 mm hrubý, najprv bruchatý až súdkovitý, v dospelosti valcovitý, celý alebo minimálne do polovice ozdobený výraznou sietkou, ktorá býva najprv krémová a postupom casu hnedne. Táto sietka nie je nikdy tmavšia ako základná farba hlúbika, ktorý je už v mladosti hnedastý, potom škoricovohnedý alebo kožovohnedý, raz v bledšom, inokedy v tmavšom odtieni, ale vždy tmavší ako hlúbik hríba smrekového alebo brezového. Na báze býva belavý.
Dužina je v celej plodnici biela, v starobe belavá, nad rúrkami niekedy žltkastá, pod pokožkou klobúka bledohnedá. Je mäkšia ako dužina hríba smrekového a casto ju napadajú larvy hmyzu. Má lahodnú chut a velmi príjemnú hubovú vônu.
E
Plodnica je v zaciatocnom vývinovom štádiu celá obalená v bielej plachticke, ktorá sa rastom roztrháva a zostáva ako biela volná pošva na báze hlúbika. Klobúk má 60-150 mm v priemere. Najprv je takmer zvoncovite klenutý, potom plocho klenutý a casto aj celkom plochý. Býva zelenožltý, olivovo sivozelený, olivovozelený, sivobelavý, v strede tmavší, pri okraji bledší, hodvábne lesklý, za vlhkého pocasia lepkavý, za sucha lesklý, hladký, holý, bez bradaviek a zriedkavo s útržkovitým zvyškom plachticky.
Lupene sú 8-12 mm široké, husté, pri hlúbiku zaoblené, biele.
Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 10-20 mm hrubý, takmer valcovitý, hore trochu stencený, na báze zhrubnutý v podobe gulovitej mäkkej hluzy, ktorá je obalená v bielej polovolnej pošve. Je zvycajne biely, žltozelenkavý alebo sivastý. Za suchého pocasia sa casto rozpukáva tenká povrchová vrstva na šupinky, cez ktoré presvitá biela dužina. Najprv je plný, potom vatovite vypchatý a napokon rúrkovite dutý. V hornej tretine má tenký ovisnutý biely prsten.
Dužina je biela, pod pokožkou klobúka slabo žltohnedastá. Za mladi býva takmer bez vône, v dospelosti páchne ako surové staré zemiaky
F
Klobúk má 100-300 mm v priemere, najprv je valcovitý alebo elipsoidný, neskôr kuželovite klenutý a napokon plocho rozprestretý, v strede vždy s hrbolom. Postupným zväcšovaním klobúka sa hnedá pokožka rozpukáva na hrubé škridlicové šupiny, cez ktoré presvitá biela vatová dužina. Iba v strede sa nerozpukáva a zostáva súvisle hnedá. Okraj klobúka býva belavo páperistý.
Lupene sú 10-19 mm široké, cistobiele, husté, bruškaté, od hlúbika oddelené úzkou medzerou.
Hlúbik je 200-400 mm dlhý a 20-40 mm hrubý, takmer valcovitý, hore stencený, dolu zhrubnutý do nápadnej gulovitej alebo elipsoidnej hluzy, ktorá býva pokrytá bielou mycéliovou plstou. Za mladi je hnedý, neskôr nepravidelne šupinkatý. Najprv je vatovite vopchatý, neskôr rúrkovite dutý a drevnatý, z klobúka sa dá lahko vylomit. V hornej tretine má posuvný prsten, ktorý má dvojitý rozstrapkaný okraj.
Dužina je biela, na vzduchu farbu nemení, v dospelosti je v klobúku vatovitá, v hlúbiku tvrdá, vláknito drevnatá, vonia príjemne a má dobrú chut.
Najlahšie ako sa dostat ku keške je ist ako ku Pramene Bankova - Pramen pod Ciernou horou
S keškou manipulujte opatrne a prosím vrátit na pôvodné miesto a patricne zamaskovat
Vďaka patrí masulkovi za listing a dovolenie ho použiť, a hlavne LesMarcovi za výrobu nahrady za pôvodnu kešku.