Židovský cintorín v Plavnici Traditional Cache
Židovský cintorín v Plavnici
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
SK:
Židovský cintorín Plavnica
Tento cintorín sa nachádza za obcou Plavnica. Ak autom zaparkujete na parkovisku-Waypoint k cintorínu sa dostanete ľahšie. Cesta vedie cez pole.
História Židov na Slovensku
Históriu Židov na území dnešného Slovenska sa dá najlepšie pochopiť vo vzťahu ku Slovákom, Maďarom, Nemcom, Poliakom, Rusínom a iným národnostiam tohoto tradične rôznorodého regiónu, ako aj v kontexte maďarského, československého a slovenského štátneho systému, ktorého boli súčasťou. Decentralizovaný ráz teritória a aj regionálne rozdiely silne ovplyvnili rozvoj židovskej komunity a pomohli vytvárať široké spektrum náboženskej, kultúrnej a politickej príslušnosti v priebehu dejín.
Územie dnešného Slovenska patrilo od jedenásteho storočia, až do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie po prvej svetovej vojne, severnej časti Uhorského kráľovstva. Potom sa stalo súčasťou Československa až do rozdelenia štátu v roku 1993, okrem obdobia druhej svetovej vojny, keď bolo Slovensko satelitom nacistického Nemecka. Prosperujúca židovská komunita spred vojny bola zničená holokaustom a totalitným režimom počas komunizmu. Dnes sa židovská komunita na Slovensku snaží o obnovenie svojho komunitného života a zachovanie pamiatok, ktorým hrozí zničenie.
O židovskej migrácii na územie dnešného Slovenska z Čiech, Rakúska a Nemecka existujú záznamy už z 11. storočia a prvá židovská obec bola založená v Bratislave koncom 13. storočia. Zásadný vplyv na rozvoj židovských komunít mali migrácia a usídľovanie v 17. a 18. storočí. Podporovaní maďarskou aristokraciou, Židia, ktorí sa sťahovali z Moravy, Haliče, Bukoviny a Dolného Rakúska do severného Uhorska sa zvyčajne usádzali v blízkosti hraníc štátov, z ktorých prišli. Snažili sa udržiavať náboženské, komunitné a jazykové spojenie so židovskými obcami na druhej strane hranice.
V priebehu 19. storočia došlo vďaka Tolerančnému patentu Jozefa II. z roku 1793 do veľkej miery k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia židovského obyvateľstva. Bratislava sa pod vedením slávneho rabína Moše Schreibera, známeho aj pod menom Chatam Sofer (1762-1839), stala sídlom uhorskej židovskej ortodoxie. Schreiber bol rabínom v Bratislave od roku 1806 a viedol obec až do svojej smrti. Založil vplyvnú bratislavskú ješivu a viedol boj tradicionalistov proti rýchlo sa rozširujúcej religióznej reforme. V roku 1866, rok po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (Ausgleich) sa uhorské židovstvo rozdelilo na neologickú (reformistickú), ortodoxnú a status quo frakciu. Bol to následok nedoriešeného konfliktu, ktorý vznikol na vládou organizovanom celouhorskom židovskom kongrese v Budapešti. Mnohé židovské obce
v severnom Uhorsku sa definovali ako ortodoxné, aj keď existovali aj dôležité neologické komunity, napríklad v Bratislave a Košiciach.
Prvýkrát sa slovenské židovstvo identifikovalo po prvej svetovej vojne v rámci novej orientácie židovskej populácie v rámci mladého československého štátu. Aj keď Československo mohlo byť ideálnym prostredím pre židov v kontexte strednej Európy medzi dvoma vojnami, prechod medzi dvoma režimami skomplikoval šok z rozpadu monarchie a ničenie židovského majetku, ktoré ho sprevádzalo. Vláda podporovala zavedenie židovskej národnosti ako koncepcie príslušnosti k národu, ktorú väčšina židov prijala. Židovské národné hnutie sa snažilo spojiť roztrieštenú židovskú populáciu na národných princípoch. Sionizmus spojený s emigráciou sa začal presadzovať až v 30-tych rokoch 20. storočia s nárastom antisemitizmu a snahou o slovenskú nezávislosť.
Mníchovská dohoda zo septembra roku 1938 mala za následok rýchly rozpad Československa a vznik klerikálneho fašistického Slovenského štátu pod vedením Monsignora Jozefa Tisa v marci 1939. Židia v Slovenskom štáte sa snažili deportáciám, ktoré začali v marci 1942, vyhnúť útekom do Maďarska. Jeho súčasťou teraz boli aj časti južného Slovenska, ktoré pripadli Maďarsku po Viedenskej arbitráži v novembri 1938. Deportácie zo Slovenska trvali od 25. marca do 20. októbra 1942 a boli obnovené od 30. septembra 1944 do 31. marca 1945. Deportácie z územia anektovaného Maďarskom sa uskutočnili v máji a júni roku 1944 po nemeckej okupácii krajiny v marci 1944. Počas vojny zahynulo asi 105 000 slovenských židov, teda asi 77% predvojnovej populácie. Židia boli Slovákmi obviňovaní z toho, že sú naklonení Maďarom (maďaróni), a Maďarmi, že podporujú Československo proti maďarským záujmom.
Po skončení vojny žilo na Slovensku v obnovenom Československu asi 30 000 židov. Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 tisíce z nich emigrovali do novo vzniknutého Izraela, do Spojených štátov, Kanady, Austrálie a do iných krajín. Prekážky, ktoré kládol režim zmarili snahy oživiť židovský komunitný život a aktivity. Židia skrývali svoje židovstvo, vytvorili si nové životy a dodržiavali oficiálnu mlčanlivosť v otázkach židovských dejín a holokaustu.
Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia sa židovstvo v postkomunistickej Európe prebudilo k novému životu… Dnes žije na Slovensku asi 3000 židov.
Autor: Rebekah Klein-Pejšová
Židovský cintorín v Plavnici
Židovský cintorín sa nachádza nad svahu západne nad obcou, na sever od cesty smerom do Starej Ľubovne. Rozmery sú 50 x 30m, pôvodne bol ohradený múrom so vstupom z hornej strany. Cintorín bol pred niekoľkými rokmi opravený Ústredným zväzom židovských náboženských obcí, priebežne dochádza opäť ku zarastaniu vegetáciou. Zdroj: www.slovak-jewish-heritage.org
EN:
Jewish cemetery in Plavnica
The Jewish cemetery in Plavnica is located on a hill, east of the village. It is accesible from waypoint: parking, where you can park your car and than take a short walk through field.
The history of Jews in Slovakia
The history of the Jewish population in the territory of today's Slovakia is best understood in relation to the Slovaks, Hungarians, Germans, Poles, Rusyns and other peoples of this traditionally mixed region, as well as to the Hungarian, Czechoslovak, and Slovak state systems to which it belonged. The decentralized character of the territory and the importance of its regional particularities strongly influenced the development of the Jewish community, helping to shape the wide range of religious, cultural, and political affiliations throughout its history. The territory of today's Slovakia comprised the northern region of the Kingdom of Hungary from the eleventh century until the dissolution of the Austro-Hungarian Monarchy after the First World War, when it became part of Czechoslovakia. It remained part of Czechoslovakia until the break up of the state in 1993, except for the years of the Second World War, when it functioned as a separate Slovak State under the tutelage of Nazi Germany. The Jewish community of today's Slovak Republic seeks to recover and preserve a history threatened with disappearance by the destruction of the pre-war Jewish community during the Holocaust, and the silence of the Communist era. While evidence exists of Jewish migration to the territory of today's Slovakia from Bohemia, Austria, and Germany in the 11th century, and of the founding of the first Jewish community in Bratislava (Pressburg, Pozsony) in the late 13th century, the migrations and settlements of the 17th and 18th centuries had the most significant impact on the subsequent development of the Jewish community. Encouraged by the Hungarian aristocracy, Jews migrating to northern Hungary from Moravia, Galicia and Bukovina, and Lower Austria tended to settle near the borders of the states from which they had come, and to maintain religious, communal, and linguistic ties with Jewish communities across the borders. The significant growth and improvement of the social and economic position of the Jewish population during the 19th century was to a great extent the result of the reforms of religious toleration enacted by Emperor Joseph II in 1783. Bratislava became the seat of Hungarian Jewish Orthodoxy under the leadership of the renowned Rabbi Moshe Schreiber, known as the Chatam Sofer (1762-1839), who served as rabbi in Bratislava from 1806 until his death. He founded the influential yeshiva of Bratislava, and led the traditionalist struggle against rapidly spreading religious reform. In 1868, one year after the constitutional compromise (Ausgliech), Hungarian Jewry split into Neolog (Hungarian reform), Orthodox, and Status Quo factions following unresolved conflict stemming from the kingdom-wide Jewish congress in Budapest organized by the government. The majority of Jewish communities in northern Hungary were Orthodox, though there were important Neolog Jewish communities in Bratislava and Košice (Kaschau, Kassa). An identifying Slovak Jewry first emerged after World War One as a result of the reorientation of the Jewish population of the territory in the new state of Czechoslovakia. Though Czechoslovakia would be the most favorable environment for Jews in Interwar East Central Europe, the shock of the dissolution of the Monarchy, and the violence directed against Jewish property which accompanied the change of regimes made the transition difficult. With governmental support of Jewish nationality as a new category of national affiliation, and its espousal by the majority of Jews in Slovakia, the Jewish national movement sought to unify a fragmented Jewish population along national lines. Emigratory Zionism grew in strength in the 1930s as anti-Semitism and the push for Slovak national autonomy intensified. The Munich agreement of September 1938 led to the rapid dissolution of Czechoslovakia, and the establishment of a clerical fascist Slovak State led by Monsignor Josef Tiso in March 1939. Jews in the Slovak State sought to avoid the deportations that began in March 1942 by escaping to Hungary, which now included southern portions of the former Slovak territory granted to Hungary through the Vienna arbitration of November 1938. Deportations from Slovakia took place between March 25 and October 20, 1942, and then resumed from September 30, 1944 to March 31, 1945. Deportations from the territories annexed to Hungary under the Vienna arbitration took place in May and June of 1944, following the German occupation of the country in March 1944. Approximately 105,000 Slovak Jews, or 77% of their pre-war population, died during the war: accused by the Slovaks of being Magyarones, and by the Hungarians of being supporters of Czechoslovakia against Magyar interests. Of the approximately 30,000 Jews who resided in Slovakia following the end of the war and the restoration of Czechoslovakia, thousands emigrated to the newly created state of Israel, to the United States, Canada, Australia and other countries after the establishment of the Communist regime in 1948. Despite efforts to revive Jewish community life and organizational activity, the obstacles provided by the authorities, gradually eroded the ability to do so. Jews concealed their Jewishness, built new lives, and maintained the official silence surrounding Jewish history and the Holocaust. The 1990s saw a revival of Jewish life across post-Communist Europe… Today, there are about 3,000 Jews living in Slovakia. Source: Rebekah Klein-Pejšová
Jewish cemetery in Plavnica
The Jewish cemetery of Plavnica is located above the village, on the way to Stará Ľubovňa, on the slope north from the road 68 and 77. This 50 x 30m large cemetery is fenced with an entrance from the upper side. Few years ago, the cemetery was cleaned by the Central Union of Jewish Communities, but it gradually grows over again. Source: www.slovak-jewish-heritage.org
Additional Hints
(Decrypt)
FX: I qhgvar zheh.
RA: Va pnivgl bs jnyy.