HH: Slavni rodaci Traditional Cache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
SK: Jednoducha keska venovana rodakom obce Hodrusa-Hamre.
EN: Nice park and grab cache dedicated to the natives of Hodrusa-Hamre.
:: SERiA KESiEK v HODRUSi-HAMROCH ::
Slavni rodaci
Obec Hodruša-Hámre sa za posledných viac ako tristo rokov môže popýšiť viacerými významnými rodákmi z oblasti kultúry a umenia, ktorí sú aj dnes viac či menej pojmom - sú medzi nimi osvietenci, účitelia, národovci a buditelia - častokrát kňazi, rôzni spisovatelia, sochári či maliari, ale aj finančník, herec či historici...
Viac sa o slávnych rodákoch Hodruši-Hámrov, ale aj o významných dejateľoch, ktorí sú spätí s obcov, môžete dozvedieť na webstránke obce.
Tento poklad sa chce sústrediť tematicky hlavne na dvoch slávnych rodákov:
Jozef Neuscho Faragó (21. 3. 1821 - 27. 3. 1895): sochár a maliar. Narodil sa v Hodruši ako syn baníka Jozefa Neuschla a Márie. V Banskej Štiavnici sa ako 14-ročný stretol s Aloizom Vávrom, ktorý mu ponúkol miesto učna vo svojej dielni. Po piatich rokoch odchádza do Viedne, ale táto cesta sa mu nevydarila. Namiesto do Viedne sa dostal do Pešti, kde si kvôli lepšej predajnosti svojich výrobkov musel pomaďarčiť meno. Odvtedy sa prezentuje maďarským prídavkom k menu Faragó. V roku 1844 prichádza na Novú Baňu, kde začal stavať bez nároku na honorár Trojičný stĺp na námestí. Toto súsošie dokončil v roku 1846 a slávnostne bolo odhalené v roku 1847. Po dokončení Trojičného stĺpu mu mesto Nová Baňa udelilo čestné občianstvo a poskytlo finančnú podporu na študijný pobyt vo Viedni. V roku 1854 sa natrvalo usadil v Levoči, kde sa presadil s návrhom "Pamätníka revolúcie 1848". Pomník bol umiestnený na námestí v Levoči, odkiaľ bol v roku 1919 odstránený. Od roku 1889 žil Jozef Neuschl Faragó, ktorý sa zaraďuje k popredným slovenským sochárom 19. storočia v ústraní a v nevýslovnej biede. Zomel 27. marca ako 74 ročný.
Jozefovi Neuschlovi-Faragó sa však rovnako často pripisuje autorstvo ďalších významných pamiatok - pozorným očiam neunikla podobnosť medzi kompozíciou Ukrižovania na kalvárii v Hliníku, či na námestí v Zlatých Moravciach - s tou miestnou hlavnou sochárskou atrakciou - súsoším Kalvárie v Banskej Hodruši... Ktovie - možno sú skutočne spomenuté diela z rúk tohto významného majstra...
Emil Boleslav Lukáč (1. 11. 1900 - 14. 9. 1979): ev. farár, básnik. Narodil sa v Hodruši. V rokoch 1910 - 1918 študoval na ev. lýceu v Banskej Štiavnci, potom v Bratislave na Evanjelickej teologickej vysokej škole a súčasne na Filozofickej fakulte UK. V rokoch 1922 - 1924 študoval na Sorbone v Paríži a v roku 1928 v Lipsku. V roku 1934 získal titul PhDr. Ako ev. kaplán pôsobil v Hodruši, Martine, Brezne a v Bratislave. Literárne bol už na ev. lýceu v Banskej Štiavnici. V roku 1940 založil a redigoval časopis Tvorba. Prvú básnickú zbierku Spoveď vydal v roku 1922. Ďalej to boli zbierky Dunaj a Seina, Hymny k sláve Hosudarovej, O láske neláskavej, Križovatky, Moloch, Bábel, Óda na poslednú a prvú, Parížske romance, Srdce pod Kaukazom. Prekladal z maďarčiny a z francúzskej literatúry. V rokoch 1933 - 1939 bol tajomníkom Spolku slovenských spisovatel'ov. Rozsiahla je jeho prednášková a publicistická činnosť v početných novinách a časopisoch. Je autorom libreta k opere Detvan od Viliama Figuša-Bystrého. Zomrel v Bratislave vo veku nedožitých 79 rokov.
Pamätáte si? - Aspoň pár veršov ešte zo školy - v rámci povinnej literatúry patril EBL k tým, čo sa bolo treba naučiť naspamäť - v mojich časoch, práve túto:
PARADOXON
Nemám rád, že ma miluješ tak,
tak ma to mrzí, vidíš, som príliš povedomý a príliš drzý.
Buď ku mne trochu ľahostajná a trochu chladná,
takto je láska pripokojná a prisúladná.
Nemiluj toľko, nadovšetko nie bez prekážky,
zakazuj lásku, drv ju, mraz ju, tak drž cit lásky.
Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie.
KEŠKA vás zavedie na jeden z novších cintorínov obce, kde však nie je pochovaný paradoxne žiaden z veľkých rodákov. Ale aj tak si môžete uctiť ich pamiatku napr. pri kamennom kríži...
Pre odlov nie je potrebné vstupovat na cintorin, k logovaniu - prineste si vlastné pero, prosím a želám pekný lov!
Additional Hints
(Decrypt)
zrqmv qibzn fgycvxzv :: orgjrra gjb cbyrf