Železničná stanica Dobšiná
Prenesme sa na chvíľu z dnešných čias krízy železničnej prepravy na Slovensku, rušenia spojov a lokálnych tratí do doby, kedy lokomotívy spolu s parou prinášali do odľahlých regiónov prácu a pokrok...
Železničná stanica v Dobšinej je koncovou stanicou neelektrifikovanej trate č. 167 (Rožňava – Dobšiná). Od 3. februára 2003 je na tejto trati zastavená osobná doprava.
Trať do Dobšinej charakterizuje okrem iného aj nevýhodná poloha viacerých staníc, ktoré boli postavené v značnej vzdialenosti od samotných obcí. Toto poznačilo i stanicu v Dobšinej. Dobšinská stanica stojí na juhovýchodnom okraji mesta, tesne vedľa miestnej píly, z ktorej ústi na stanicu vlečka. Koľajisko pozostávajúce z piatich koľají je orientované severo-južne, pri dvoch koľajach bolo vybudované nástupište, pri manipulačnej koľaji rampa pre nakladanie. Budova nákladiska už neexistuje. Domček pre výhybkára pri južnom zhlaví i výpravná budova sú v dobrom stave, niektoré ďalšie budovy chátrajú.
História železničnej trate do Dobšinej siaha do 2. polovice 19. storočia – do doby, kedy bolo horné Uhorsko (dnešné Slovensko) priemyselne najrozvinutejšou časť vtedajšieho Uhorska. Aj na Gemeri sa bohatstvo nerastných surovín a dreva stalo predpokladom pre rozvoj ťažby, železiarskej výroby a drevárskeho priemyslu. Počas výstavby železničnej siete v 60. rokoch 19. storočia vyvstala potreba prepojiť Gemer s centrálnym Uhorskom prostredníctvom napojenia na novovybudovanú trať Miskolc – Košice. V roku 1870 uhorský snem zákonom odobril myšlienku budovania troch tratí v rámci gemerských priemyselných železníc. Trať Banréve – Rožňava – Dobšiná bola po rôznych problémoch uvedená do prevádzky 20. júla 1874. Po trase premával jeden obojsmerný spoj denne. Výstavba železničného prepojenia Rožňavy s Turňou nad Bodvou znamenala zmenu aj pre trať do Dobšinej. Nová, „veľká“ stanica na okraji Rožňavy sa stala prípojnou a pôvodná stanica s novým názvom Rožňava predmestie prvou zastávkou na tejto trati.
Je zaujímavé sledovať, aké rôzne plány boli v minulosti späté so železničnou traťou do Dobšinej. Ešte pred výstavbou pôvodnej trate Banréve – Dobšiná sa rokovalo o myšlienke predĺžiť trasu z Dobšinej až do Popradu, čím by sa prepojili regióny Gemer a Spiš. Podľa projektu budapeštianskych staviteľov bratov Grünwaldovcov mala plánovaná trať s dĺžkou 63 km viesť údolím Dobšinského potoka, Hnilca, Vernárskeho potoka a Hornádu k železničnej stanici Poprad – Veľká, kde sa mala napojiť na košicko-bohumínsku trasu. V Dobšinej mal vlak zastavovať v úsekoch Dobšiná nádražie, Dobšiná zastávka, Dobšiná píla a Dobšiná železiareň a tunelom popod Dobšinský kopec pokračovať smerom na Stratenú. Ku konečnému rozhodnutiu a tým pádom ani k realizácii projektu nedošlo.
Pred 2. svetovou vojnou sa uvažovalo o napojení trate z Dobšinej na novovybudovaný úsek Červená Skala – Margecany, čím by sa zabezpečilo vtedy neexistujúce prepojenie Gemera s východom Slovenska. Aj z tohto návrhu zišlo. Konať sa začalo až po Viedenskej arbitráži, na ktorej sa rozhodlo o odstúpení južných území Maďarsku. Preťaté, tým pádom nefunkčné železničné trate do Dobšinej, Slavošoviec a Muráňa mali byť prepojené tzv. gemerskými spojkami. Úsek Štítnik – Nižná Slaná, týkajúci sa priamo dobšinskej trate, sa síce realizovať nikdy nezačal, zvyšné dva úseky však boli v dobe zrušenia projektu v roku 1948 vo väčšej či menšej miere rozostavané. V oblasti, ktorou mali viesť tieto spojky, preto natrafíme na tajomné tunely i nikam nevedúce veľkolepé viadukty.
Hoci je na dobšinskej trati osobná preprava už dlhšiu dobu zrušená, atmosféru minulosti je možné nasať prostredníctvom každoročne organizovaných mimoriadnych jázd Gemerského expresu.
Zdroje:
http://www.vlaky.net
zeleznicne.info
EN: soon