12. Riecne piratstvo Traditional Cache

Vdaka neustale zivej eroznej cinnosti vytvara rieka Udava vo svojej pramennej casti zaujimavy hydrograficko-morfologicky jav, t. j. stav piratstva oproti trom susednym polskym tokom: Solinke, Oslawe a Balnici. Tuto jej cinnost podmienuju velky spad vodneho toku a geologicko-petrograficke pomery povodia. A to tak, ze v snahe vyrovnat spadovu krivku prenika Udava spatnou eroziou do protilahlych polskych tokov, z ktorych odvadza vodu do svojho povodia, k comu prispieva relativne lahko erodovatelne flysove podlozie povodia. Prejavuje sa to prekladanim rozvodnice povodi, ktora je zaroven aj rozvodnicou mori, smerom na sever na vonkajsiu stranu karpatskeho obluka.

Jav postupujuceho piratstva velmi dobre ilustruje Obr. 1.

A) rekonstruuje predchadzajucu vodnu siet existujucu v minulosti pred zacatim piratstva. Balnica vtedy predstavovala subsekventny tok paralelny s Karpatskym hrebenom. Vrchna cast dolin Oslawy a Balnice a dolina Solinky tvorili povodne jeden zemepisny celok, jednotnu pozdlznu dolinu, ktoru prerezala Udava. V case prerazenia karpatskeho hrebena Udavou hrozilo, ze odvedie rozsiahlu cast povodia subsekventneho toku. Avsak, „predbehli“ ju polske toky, Solinka zo severu prerazila horsky chrbat Hyrlatu a podchytila vrchnu cast subsekventneho toku. Oslawa prerazila horsky chrbat Matragony a odviedla jeho prave pritoky a terajsia Balnica predstavuje kratky usek z jeho toku. V case, ked sa tu spatnou eroziou dostala Udava, zostala jej iba cast terenu bez vyraznejsich tokov bohatsich na vodu.

Sucasny stav po spominanych zmenach tokov koryt riek znazornuje mapa B.

C) modeluje situaciu, aka nastane v pripade, ze sa doterajsie erozne podmienky podstatne nezmenia. Udava sa v sucasnosti svojou rozvodnou ciarou priblizuje do bezprostrednej blizkosti Solinky, ta tecie na jednom mieste len cca 100 m od rozvodnej ciary Udavy. V tomto useku Udava rozrusila a odviedla povodne lave pritoky Solinky. V dnesnej dobe ostali po nich len zvysky vo forme sirokych a odrezanych doliniek ustiacich do doliny Solinky. Udava zatlacuje rozvodie v smere hlavneho toku, ale i nabok a v geologickej buducnosti ohrozuje Solinku podchytenim laveho okraja jej pramennej misy. Spatna erozia postupuje rychlejsim tempom v smere hlavneho toku ako v bocnych, preto sa pramenna misa Udavy vyformovala v podlhovastom tvare s koncitym celom. Preto je predpoklad, ze sa Udava dostane rychlejsie do aluvia Solinky na celnej strane ako po bokoch. V danom pripade vyuzije lavy pritok Solinky, tecuci z Matragony a po nom sa dostane k samotnej Solinke. Tym by sa pramenna misa este viac predlzila na vonkajsiu stranu, asi o 800 m, cim by sa znovu ozivila a zvacsila erozna schopnost Udavy. Bocnou eroziou by podchytila hlavny tok Solinky, vyuzijuc zvysujucu kratku dolinku skor podchyteneho potoka. Postupne sa vyrovna i ostry ohyb medzi Udavou a vrchnym tokom byvalej Solinky. Tym by sa rozvodna ciara v Karpatoch prelozila az na juzne upatie Matragony a na hreben Hyrlatu.