Slanské vrchy
Územie Slanských vrchov má typický stredohorský ráz a je morfologicky veľmi pestré. Pôvodný vulkanický reliéf sa zachoval iba čiastočne, keďže sa jeho eróziou a tektonickými prejavmi vytvorili rozmanité tvary, nádherné hlboko zarezané doliny, strmé skalné steny a miestami až bralá. Horské skupiny Slanských vrchov sú oddelené sedlami.
V období mladšieho neogénu a v počiatkoch kvartéru prebiehala na vnútornej strane karpatského oblúka silná vulkanická činnosť, ktorej dôsledkom bol vznik vulkanických pohorí – aj Slanskych vrchov.
Vulkanizmus v tejto oblasti súvisel s pohybmi litosferických dosiek. Severná litosferická doska sa so svojim oceánskym dnom a flyšovými sedimentmi ponorila do hĺbky zemského plášťa, kde vyvolala vznik primárnej bazaltovej magmy. Magma pri výstupe k povrchu v dôsledku oddeľovania kryštálov od taveniny a natavovania okolitých hornín menila svoje bazaltové zloženie na andezitové. Nahromadená andezitová magma v hĺbke 5 až 15 km pod povrchom zeme, bola zdrojom pre vulkanickú činnosť. Začiatkom neogénu dochádzalo na vnútornej strane karpatského oblúka k rozťahovacím procesom. Tieto procesy spôsobili rozpad územia pozdĺž tektonických zlomov. Zlomy zasahujúce do hĺbky magmatických krbov sprístupnili magme cestu na povrch. Tak sa stala zdrojom sopečnej činnosti.
Vznik skalných útvarov
Slanské vrchy tvoria pyroklastické vulkány a menšie stratovulkány budované najmä lávovými prúdmi pyroxenických andezitov striedanými pyroklastikami a epiklastickými vulkanickými horninami (brekcie, konglomeráty, pieskovce).K najvýznamnejším stratovulkánom na severe patrí zlatobanský stratovulkán a na juhu sú to stratovulkány Makovica, Strechový vrch, Bogota a pri maďarskej hranici je to Veľký Milič.
Koncom neogénu došlo k takej erózii starších sopiek, že sa vytvoril plochý reliéf z vrcholmi z odolnejších hornín. Tento reliéf sa v mladšom neogéne rozlámal, v dôsledku čoho niektoré kryhy poklesli a iné sa dvihli. Následná sopečná činnosť počas pliocénu vyplnila prepadliny a vytvorila nové sopečné kopce, ktoré boli neskôr tiež porušené eróziou.
Slanské vrchy sú posiate nespočetnými skalnými útvarmi od severu až po juh. Zvetrávaním prúdov pyroxenických andezitov došlo k vytvoreniu bralných útvarov, ktoré sú typické pre celé Slanské pohorie. Rýchle rozrušovanie andezitov a ich brekcií spôsobilo tvorbu kamenných morí, ktoré nájdeme na úpätí pohoria. Sú to vlastne zbytky po erózii pôvodných lávových výverov. Skaly pod Pariakovou (kde je umiestnená aj táto earthcache) sú najexelentejšou ukážkou toho, čo príroda po tejto stránke vytvorila. Ak by existoval nejaký rebríček najzaujímavejších miest v Slanských vrchoch, tak tento obrovský komplex skál by bol určite na poprednom mieste.
A práve preto som túto earthcache umiestnil k Obrej skale, ktorá má v tejto lokalite najväčšiu výšku.
Pre zalogovanie tejto earthcache, zasli prosim odpovede na následujúce otázky:
1. Odhadni výšku skalnej steny Obrej skaly.
2. Aký strom rastie na konci vyhliadky z Obrej skaly?
3. Severne od Obrej skaly sa nachádza niekoľko navzájom podobných skalných útvarov. Jeden z nich obsahuje aj otvor v tvare srdca. Popíš svojimi slovami tieto skalné útvary (sú to napr. skalné ihly, skalné platne, "kamenné moria",...., aká je ich orientácia na svetové strany..., sú vytvorené z homogennej hmoty alebo konglomeráty.... ).
4. Dobrovolné: najdi si skalu, ktorá Ti niečo pripomína, vyfoť ju a pridaj aj svoj popis.