Hmyz - chrobaky Mystery Cache
reci73family: Musím ju archivovať a vymyslieť pre ňu iné miesto , keď že v okolí sa premnožili škodne :(
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(regular)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Hmyz - Chrobáky
Chrobáky (lat. Coleoptera) alebo zriedkavo koleoptéra sú rad hmyzu. Je to pravdepodobne najväčší rad hmyzu i živočíšnej ríše vôbec. Prírodovedec, ktorý sa zaoberá týmto radom je koleopterológ.
Vašou úlohou je priradiť chrobáky ku číslam a následne vypočítať finálny vzorec.
Chlpáčik škvrnitý – A = ?
Latinský názov: Trichius fasciatus
Zákonom chránené: áno
Výskyt: Lesy - lužné, Lesy - dubové, Lesy - bukové a zmiešané, Lesy - smrekové, Lesy - borovicové, Lúky a polia
Potrava: hnijúce drevo
Dĺžka tela: 9-13mm
Popis:
Veľkosť 9 až 13 milimetrov. Aktivita dospelého jedinca je od júna do augusta. Hmyz s premenou dokonalou, teda vajíčko, larva, kukla a dospelý. Huňatý, nápadne pestro sfarbený chrobák (čiernožlté krovky) so silným zubovitým výbežkom na stredných holeniach. Je blízky príbuzný zlatohlávke zlatej. Tento druh nie je škodca. Vyskytuje sa takmer po celej Európe, v Slovenskej republike je hojný. Veľmi rozšírený na lúkach, v krovinách a pri okrajoch lesov. Larvy tohto chrobáka žijú v hnijúcom dreve, ktoré je zároveň ich potravou. Dospelý chrobák sa potom zdržiava prevažne na kvetoch, požiera ich časti ale predovšetkým peľ. K ich páreniu dochádza na kvetoch, od vajíčka až po zakuklenie potrebujú minimálne 2 roky.
Tvrdoň smrekový – B = ?
Latinský názov: Hylobius abietis
Zákonom chránené: nie
Výskyt: Lesy - smrekové, Lesy - borovicové
Potrava: kôra a lyko
Dĺžka tela: 8-14mm
Popis:
Tento chrobák z čeľade nosatcovitých je jedným z najvážnejších škodcov na ihličnatých drevinách. Je 8 až 14 milimetrov dlhý, tmavohnedý, s nepravidelnými priečnymi pásmi žltých škvrniek na krovkách. Hlavu má zakončenú silnými hryzadlami, na ktorých koncoch sú lomená tykadlá. Samičky kladú na jar a v lete vajíčka do kôry koreňov prevažne borovicových pňov, kde sa v lyku a v dreve vyvíjajú belavé larvy. Väčšina chrobákov sa liahne až po prezimovaní lariev na jar a ihneď intenzívne okusujú kôru a lyko práve vysadených sadeníc rôznych ihličnatých drevín. Kôra býva lievikovito vyhlodaná až na drevo, napadnuté sadenice silne ronia živicu, niekedy sa krivia a pri väčšom poranení hynú. V júli chrobáky naletujú na staršie borovice a okusujú vetvičky a výhony v korunách stromov. Premnožujú sa hlavne na rozsiahlejších kalamitných holinách, kde dokáže často úplne zlikvidovať novú výsadbu sadeníc ihličnatých stromov. Ochrana spočíva v preventívnom chemickom ošetrení sadeníc, pri kalamitnom stave Tvrdoňa smrekového sa pristupuje k priamemu postreku sadeníc.
Fúzač pižmový – C = ?
Latinský názov: Aromia moschata
Zákonom chránené: nie
Výskyt: Lesy - dubové, Lesy - bukové a zmiešané, Lesy - smrekové
Potrava: peľ, šťava zo stromov
Dĺžka tela: 1,3 - 4 cm
Popis:
Veľkosťou značne premenlivý chrobák od 1,3 cm až takmer k 4 cm s výraznými dlhými tykadlami, samček má na rozdiel od samičky dlhšie telo. Farebne taktiež výrazne varíruje, ale najčastejšie je krásne kovovo zelený alebo modrasto sfarbený. Juhoeurópske poddruhy môžu mať červený štít. Chrobák, ako už jeho druhové meno napovedá, nás zaujme aj pachom výrazne pripomínajúcim pižmo. Zo žliazok ústiacich na hrudi totiž vylučujú aromatický prenikavo voňajúci sekrét. Medzi predhrudím a meditestináliami majú stridulačné lišty, ktorých trením o seba vzniká počuteľný vŕzgavý zvuk. Je rozšírený v Európe a v miernom pásme Ázie. Vyskytuje sa roztrúsene od nížin do nižších horských polôh; na mieste, kde nájde vhodný živný strom, sa však môžeme stretnúť aj s viacerými jedincami naraz. V Európe sa vyskytuje aj za polárnym kruhom. Lieta v júli a auguste, s obľubou si sadá na rôzne kvety (najmä okolikovitých rastlín) kde sa živia peľom, alebo priamo na kmeňoch stromov, v ktorých prebiehal vývoj lariev. V záhradách býva pozorovaný ako saje šťavu z prezretého ovocia. S obľubou sa kŕmi aj vytekajúcou sladkou šťavou zo stromov, napr. brezy, kde ich môžeme vidieť v hojnom počte ako sa zlietavali a hodovali spolu so sršňami a babôčkami. Samička kladie vajíčka do dutín stromov (najmä do vŕb, občas aj do topoľov, žeriavov alebo jelší). Larvy najprv žijú pod kôrou, neskôr zaliezajú do dreva, kde vyhryzávajú svojechodbičky predovšetkým vo vŕbach, ale niekedy aj v topoľoch alebo jelšiach. Môže ich byť toľko, že svoj hostiteľský strom po rokoch využívania zahubia. Tieto belasé larvy s malou, priečnou hlavou a valcovitým, trochu splošteným telom majú zakrpatené nohy a k pohybu v chodbách im slúžia časti - zosilnené kutikuly (mozole). Larva dospeje po 2 až 3 rokoch a potom si zhotovuje kukliacu komôrku z drevných pilín pod kôrou alebo vo vyhlodanej chodbe. Čerstvý chrobák sa pri liahnutí prehryzne von. Dospelé žijú len niekoľko týždňov cez leto.
Kováčik obilný – D = ?
Latinský názov: Agriotes lineatus
Zákonom chránené: nie
Výskyt: Lúky a polia
Potrava: korene rastlín, pšenica a iné plodiny
Dĺžka tela: 5-35mm
Popis:
Drôtovce žijú v pôde a živia sa semenami, rastlinami, koreňmi a ostatnými organickými látkami. Najvážnejšie škody spôsobujú na jar, kedy sú vyvíjajúce sa larvy v blízkosti pôdneho povrchu a aktívne vyhľadávajú zasiate zrno pre jeho vysoký nutričný obsah. Larvy kováčikov lokalizujú semená prostredníctvom CO2, ktorý sa uvoľňuje počas klíčenia a preto sú zvlášť nebezpečné pre klíčiace jarné obilniny. Drôtovce sa živia koreňmi a klíčiacimi rastlinami pšenice a iných plodín. Môžu tiež značne poškodiť jarné obilniny a kukuricu. Na semenách sa vyskytujú diery a klíčok môže byť niekedy úplne zničený. Neskôr sa drôtovce živia malými korienkami hostiteľských rastlín, ktoré zaostávajú v raste alebo hynú. Larvy kováčikov - drôtovce sú dlhé 3 - 30 mm, hrdzavohnedej farby, štíhle, článkované a obyčajne tvrdé. Majú 3 páry nôh. Hlava je tmavohnedá, plochá. Imága drôtovcov - kováčiky - sú čierne chrobáky, dlhé 5 - 35 mm, s podlhovastým telom, ktoré je ku koncu člnkovito zúžené. Imága sú schopné prevrátiť sa z polohy na chrbte a tento pohyb sprevádza hlasné kliknutie. Toto im umožňuje flexibilné spojenie hrude (pronotum) s krovkami (elytra). Je to typická črta dospelých kováčikov v rode Elateridae, podľa ktorej ich môžeme veľmi ľahko identifikovať. Horné krídla chrobákov sú hnedé alebo čierne, s niekoľkými úzkymi, pozdĺžnymi pruhmi. Úplný vývojový cyklus drôtovcov trvá 5 - 6 rokov. Aj to je jedna z príčin, pre ktorú je tohto škodcu veľmi ťažké vyhubiť. Imága kováčikov kladú vajíčka do pôdy, v blízkosti vhodných zdrojov potravy. Larvy sa liahnu po 2 - 7 dňoch a začínajú hľadať v pôde potravu. Optimálna teplota pre vývoj lariev je 10 - 21 °C. Na jar sa drôtovce presúvajú k povrchu pôdy, aby si našli nové zdroje potravy. Ak je veľmi teplo, alebo veľmi chladno, larvy sa presúvajú do hlbších vrstiev pôdy. Larvy sa môžu nachádzať až v hĺbke 60 - 96 cm, v závislosti od pôdnej teploty a zdrojov potravy. Larvy sa koncom leta v pôde zakuklia. Imága sa liahnu z kukiel nasledujúcu jar, keď je teplota pôdy vyššia ako 10 °C. Imága sa liahnu po 5 rokov trvajúcom vývojom cykle. V pôde sa teda nachádzajú rôzne vývojové štádiá škodcu.
Peniarka nížinná – E = ?
Latinský názov: Cercopis sanguinolenta
Zákonom chránené: nie
Výskyt: Lúky a polia
Potrava: mladé výhonky, listy, pupene kvetov, dužinaté plody
Dĺžka tela: 6-11 mm
Popis:
Dospelé jedince dosahujú dĺžku 6 – 11 milimetrov, možno ich stretnúť od mája do júla na rôznych druhoch bylín a kríkov, hlavne na lúkach a lesných okrajoch, kde sa kŕmia miazgou. Tento hmyz je schopní lietať, ale často radšej skáče použitím svojich zadných nôh. Základné sfarbenie tela je čierne s jasne červenými značkami na krovkách. Peniarka nížinná je veľmi podobná s Peniarkou červenou, ale pri prvom druhu sú červené pruhy na krídlach menšie a pri druhom druhu sú červené pruhy na zadnom okraji len mierne zakrivené. Peniarka nížinná má niekoľko čiernych škvŕn rôznych veľkostí u ventrálnych štítkov, ktoré majú spoločný názov „cennexivum“.
Bystruška zrnitá – F = ?
Latinský názov: Carabus granulatus
Zákonom chránené: nie
Výskyt: Lesy - lužné, Lesy - bukové a zmiešané, Lúky a polia
Potrava: hmyz, zdochliny, hnijúce ovocie
Dĺžka tela: 16-30 mm
Popis:
Veľkosť 16-30 mm, povrch tela slabo trblietavý až matne čierny a najčastejšie s medeno-hnedým zafarbením. Zo spodu čierny, končatiny a tykadlá tiež čierne. Oči silne vystupujú. Tykadlá u samcov dosahujú polovice kroviek u samíc dosahujú len jednej tretiny. Štít smerom k báze silne srdčitý, stred štítu veľmi husto bodkovaný. Krovky oválne a mierne klenuté. Na krovkách nájdeme spojité retiazkovité útvary, ktoré sú vyvýšené. Bolo popísaných niekoľko farebných odchýlok, ktorým sa ale neprikladá taký význam, napríklad ak má červené stehná jedná sa o aberáciu rufofemoratus, ak sú červené len stehná u predných nôh je označovaná za ab. rubripes. Medzi ďalšie vzácnejšie formy patrí ab.chlumensis kedy sú krovky fialové, zelená forma v ab. virescens alebo čierna forma označovaná ako ab. nigrescens. Veľmi zriedkavo sa vyskytujú malí jedinci,ale veľmi zriedka lietajú.Rozšírenie: Vyskytuje sa po celej Európe od severného Španielska, stredného Talianska a Grécka až po Škótsko ďalej v strednej Škandinávii a zasahuje ďalej do Ruska a je rozšírený v celej Ázii. Výskyt od apríla do septembra, medzi najčastejšie biotopy, kde môžeme bystrušku nájsť patria zmiešané alebo listnaté lesy, polia a lúky. Vyhľadáva vlhkejšie miesta ako okraje vôd alebo podmáčanejšiu pôdu. Nachádzame ho pod kameňmi, kôrou, lístím a podobne. Živí sa dravo najčastejšie drobnejším hmyzom a zdochlinami, bol pozorovaný tiež na hnijúcom ovocí. Od konca mája prebieha párenie a kladenia vajíčok. Larva je dravá a vytvára si podzemné komôrku, kam často zaťahuje korisť. Vývoj trvá najdlhšie do šesťdesiatich dní. Po vyliahnutí z kukly, počas júla a augusta ako väčšina bystrušiek zimuje, veľmi často pod kôrou alebo v hnijúcom dreve s dostatočnou vlhkosťou. Zimovanie prebieha hromadne, často okolo 5-20 exemplárov.
Lajniak hladký – G = ?
Latinský názov: Geotrupes vernalis
Zákonom chránené: áno
Výskyt: Lesy - rašelinové, Lúky a polia
Potrava: trus
Dĺžka tela: 12-20 mm
Popis:
Majú zavalité telo, väčšina druhov je nanápadne sfarbená, niektoré majú však jasno kovové farby. lajniaky žijú na pastvinách a im podobných miestach, kde sa pasú veľké zvieratá. Vyhrabávajú chodby a diery do zeme blízko hromád trusu alebo pod nimi a za noc su schopné zahrabať do zeme niekoľkokrát väčšie množstvo trusu, ako samy vážia. zahrabaným trusom sa živia a kladú doň vajíčka, takže trus sa stáva aj potravou ich lariev. Poznáme niekoľko druhov lajniakov - Lajniak skarabeusový, Lajniak obyčajný, Lajniak Hladký .Lajniak hladký – Geotrupes vernalis (L.), čeľaď Scarabaeidae, jeho dĺžka tela je 14-20mm, žije v lesoch, kde vyhľadáva exkrementy zvierat i človeka. Rozšírený je od predhorí po horské oblasti.
Chrúst obyčajný – H = ?
Latinský názov: Melolontha melolontha
Zákonom chránené: nie
Výskyt: Lesy - lužné, Lesy - dubové, Lesy - bukové a zmiešané, Lesy - smrekové, Lesy - rašelinové, Lesy - sutinové, Lúky a polia
Potrava: zelenina, vinič, korene rastlín
Dĺžka tela: 25-30mm
Popis:
Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) bol v minulosti veľmi významným a rozšíreným škodcom. V ostatných rokoch sú výskyty opäť početnejšie, lokálne dochádza k významným škodám. Škodia larvy, ktoré poškodzujú podzemné časti rastlín, i chrobáky, ktoré obhrýzajú listy listnatých drevín vrátane viniča. Chrobák je 25 – 30 mm dlhý, má čierny štít a červenohnedé krovky. Typické sú vejárovité, desaťčlánkové tykadlá. Larva (pandrava) je mäsitá, žltobiela, s hnedou hlavou, prehnutá do tvaru C, dospelá meria 50 – 65 mm. Vývoj chrústa trvá 3 – 4 roky. Vo vinohradníckej oblasti prevláda trojročný kmeň. Chrobáky sa liahnu koncom leta a prezimujú. Na jar opúšťajú pôdu. Fenologicky spadá rojenie do obdobia kvitnutia jablone. Opakovane 3 – 4 x prelietajú k lesným porastom, kde sa kŕmia. Odtiaľ sa vracajú vždy do polí, kde kladú vajíčka. Po 4 – 6 týždňoch sa liahnu larvy, ktoré sa živia drobnými korienkami rastlín. V auguste a septembri sa zvliekajú a prezimujú larvy 2. stupňa. Druhýkrát sa zvliekajú v júny až auguste nasledujúceho roka, prezimujú larvy 3. stupňa. Na jar pokračuje larva v kŕmení a zakukľuje sa od júla do augusta. Vyrastené larvy poškodzujú podzemné časti rastlín. Škodia tiež vo viničových škôlkach a v mladých výsadbách viniča. Ohryzávajú koreňové kmienky (podnožovú časť) a korene. Mladé pandravy v roku rojenia (1. a 2. stupeň) je možné hubiť granulovanými insekticídmi. Na rizikových lokalitách pred založením škôlky alebo výsadbou reba preveriť výskyt pandráv. Pri výskyte starších lariev zmeniť pozemok pre škôlku alebo vinicu nevysádzať. Výskyt pandráv je možné redukovať krížovým rotavátorovaním
Fúzač škvrnitý – I = ?
Latinský názov: Strangalia maculata
Zákonom chránené: nie
Výskyt: Lesy - lužné, Lesy - dubové, Lesy - bukové a zmiešané, Lesy - smrekové, Lúky a polia
Potrava: peľ, lupienky kvetov
Dĺžka tela: 14 - 20mm
Popis:
Je veľmi známy, určite ho objavítena bielych margarétach alebo aj na bielo kvitnúcich mrkvovitých rastlinách.Tento čierno-žltý škvrnitý chrobák lieta od mája do augusta počas slnečných dní po celom našom území až do nadmorskej výšky 1 500 m. Živí sa peľom aj časťami lupienkov kvetov. Larva žije v odumretom dreve. Dĺžka tela 14 - 20mm. Veľmi štíhly, krovky žlté s čiernou kresbou, tvorenou priečnymi páskami, predná páska väčšinou prerušená. Takmer všade hojný od mája do augusta na lesných čistinách a okrajoch lesov.
Finál suradnice:
N48 41.(G-E)(B-G-H)(F+H)
E21 14.(C+D)(I-E)A
Additional Hints
(Decrypt)
Xzra fgebzh , qbarf fv Vzohf p.4