Prepadlisko Chujava – Kujavy
Chujava predstavujé v centrálnej časti Slanských vrchov jedinečný geomorfologický fenomén , ktorý nemá v širokom okolí konkurenciu. Ide o pozostatok masívnej svahovej deštrukcie a zosuvu v bočnej rázsoche vrchu Čierna hora. Mrazové zvetrávanie a erózia umožnili vznik unikátneho, rozsiahleho skalného poľa, porasteného riedkym lesom a množstvom machov a lišajníkov, umiestneného v izolovanom, hlbokom kotli medzi dvomi strmými, skalnatými hrebeňmi.
Chujava – v starších mapách označené ako Kujavy . Podľa niekoho je názov Chujava nesprávny, sami obyvatelia Zlatej Bane v tejto veci používajú viaceré varianty. Prepadlisko Chujava – pravdepodobne vznikol zosuvom obrovského skalného bloku z masívu Čiernej hory. V nadmorskej výške cca 760 m sa tak vytvorila kotlovitá prepadlina hlboká 80 metrov, pričom šírka zosuvu bola 120 metrov a dĺžka 350 metrov, v ktorom sa prejavuje podobný efekt aký poznáme v ľadovej jaskyni. Studený vzduch nemá možnosť odtiaľto stekať preč a preto je tu stále chladnejšie ako v okolí. Ak je v zime veľa snehu tak tu v priehlbinách sa tento udrží až do mája, hoci na okolí už nie je po snehu ani stopy. Zosuv bol zapríčinený mrazovým zvetrávaním vrstevných hmôt zlatobanského sopečného telesa a hĺbkovou eróziou Delne a jej prítokov. Často sa spomína skalné zrútenie, ba dokonca okraj sopky. V oboch prípadoch sa jedná o pravdivé tvrdenia.
Bývala tu dlhotrvajúca sibírska zima s častými chujavicami (od nich asi vznikol jeden z názvov – Chujava). V týchto dierach sa do leta drží sneh a ľad, čo využívali obyvatelia Zlatej Bane, ktorí ich využívali ako prírodné chladničky na odkladanie hlavne mäsa. Prepadlisko Chujava je známy aj tým, že je to jedno z najnižšie položených miest s výskytom brusníc. Tieto rastú obyčajne vo vyšších nadmorských výškach. Chujava – Kujavy sú divoko krásne, až má človek zvieravý pocit nebezpečenstva.
Klikni na obrázok pre zväčšenie
Do neskorej jari tu býva sneh, v zime je celé pole zasypané snehom a keďže nevidno, čo pod ním je, pohyb sa tu vtedy vôbec neodporúča. Aj keď tu nie je sneh, treba patričnú opatrnosť, lebo pohyb na vratkých, často poriadne klzkých skalách býva zradný.
Návšteva tohto miesta je skutočnou lahôdkou pre fajnšmekrov, ktorí čo-to vedia aj o geológii, geomorfológii, ale aj živej prírode. Aj bežného návštevníka však zrejme uchváti odľahlosť a izolovanosť miesta s drsnou, no minimálne poškodenou prírodou, čo je dnes v Slanských vrchoch pomaly raritou.
Keska sa nachadza priamo na suradniciach.Ako sa tam dostat? Sleduj vid.moje waypointy.
Prajem pekny turisticky zazitok!