Dubrava-Kaplnka sv. Anny Traditional Cache
Johny;): nech nestraší na mape. možno ešte niečo vymyslím
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(micro)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Kaplnku postavili v r. 1908 bezdetní manželia Jozef Vilčinský s manželkou Máriou, rod. Piskorovou s pôvodným zasvätením sv. Rodine. Kaplnka prešla bohatou históriou, významnú úlohu zohrala v r. 1944 – 1945 po bombardovaní Prešova. Dnes slúži ku schádzaniu sa veriacich na modlitby, k Veľkonočným obradom pri posviacke jedál a na sviatky sv. Anny, kde sa každoročne konajú odpustové slávnosti.
Každý a všetko má svoju históriu. Nielen ľudia, rodiny, národy, ale aj stromy, budovy...
Aj kaplnka na Dúbrave.
Je síce malá; vmestí sa do nej iba pár ľudí -snáď tucet-, ale už tiež zažila kadečo. Je nenápadná. Ale to nie je dôležité.
Pred 105 rokmi, t.j. v roku 1908, ju postavili dúbravskí obyvatelia manželia Jozef Vilčinský s manželkou Máriou, rod. Piskurovou na česť a chválu Božiu, a to s pomocou dobrých susedov. Menovaní manželia boli bezdetní, a preto chceli svoje peniaze venovať na ten účel. Kaplnku postavili na vlastnom pozemku. Vo vnútri bol umiestnený obraz Sv. Rodiny.
Kaplnka slúžila na to, aby sa tunajší obyvatelia, ktorých síce vtedy bolo málo, mohli schádzať / okrem zimy / na pobožnosť sv. ruženca, keďže do mesta Prešova, alebo Veľkého Šariša bolo pomerne Ďaleko, cesty boli zlé a trebalo chodiť pešo. Sv. omše sa nekonali, do kostola sa chodilo do mesta. O údržbu s výzdobou kaplnky sa starali obyvatelia, ktorí bývali v blízkosti, za finančnej pomoci veriacich.
Až asi koncom 30-tich rokov, keď už pribúdalo obyvateľov, začal s posviackou veľkonočných jedál vtedajší veľkošarišský vdp. dekan-farár Vojtech Jančáry ( keďže táto časť chotára vtedy patrila do katastrálneho územia Veľký Šariš), neskôr chodili svätiť kňazi z Prešova – so súhlasom vdp. farára Jančáryho – vyjmúc obdobie, keď to počas vojny bolo nebezpečné. Potom tradícia pokračovala a trvá stále.
Vo vojnovom období sa v kaplnke konal 1 sobáš a tiež 1 núdzový krst. Ten núdzový krst bol udelený dieťatku, ktoré sa narodilo v jednej rodine evakuantov, keď tadiaľ prechádzali a práve na Dúbrave sa narodilo.
Počas vojny sa schádzali ľudia modliť aj po domoch – vždy v inom – susedia a kto chcel a mohol. Po prechode frontu sa znova modlili v kaplnke.
Kaplnka bola pôvodne zasvätená sviatku Sv. Rodiny. Keďže na Dúbrave bolo značné množstvo žien s menom Anna, obyvatelia sa rozhodli požiadať, aby sa v kaplnke na Dúbrave mohli slúžiť sv. omše z príležitosti sviatku sv. Anny. V polovici 70-tich rokov sa začali pravidelne každoročne sláviť sv. omše.
Vzhľadom na to, že sviatok Sv. Rodiny, ktorej bola kaplnka pôvodne zasvätená, je v zimnom (vianočnom) období, bola navrhnutá zmena, aby kaplnka bola zasvätená sv. Anne, na sviatok ktorej sa sv. omše už slúžili. V r. 1996 bola slávnostne posvätená socha sv. Anny, na zhotovenie ktorej finančne prispeli obyvatelia Dúbravy a iní dobrodinci. Je umiestnená v kaplnke. Okrem sochy sv. Anny sú aj sochy Panny Márie a Pána Ježiša – Jeho Božského Srdca. Tie sú tam už dávno.
Neďaleko kaplnky na svahu pod lesom je aj cintorín s krížom, tiež drevená zvonica, tiež už má po 70-ke. Túto zvonicu zhotovili Dúbravčania, 2 zvony, na ktoré obyvatelia Dúbravy dali peniaze, boli odliate v dielni zvonolejára Gedeóna na Levočskej ul. v Prešove a ich posviacka sa konala v r. 1933 za účasti veľkého množstva ľudí nielen z Dúbravy, ale aj z okolia (z mesta, zo Sabinovskej ulice, Kanaša, Veľkého Šariša, atď.) Slávnosť bola veľká. Veď to bola tiež mimoriadna udalosť.
Zvony viezli z Prešova na vyzdobených špeditérskych vozoch. Na vozoch pri zvonoch sedeli dievčatká vyobliekané v bielom, po oboch stranách vozov išli družičky, družbovia, za vozmi išiel dlhý sprievod ľudí, veľké množstvo. Keď už zvony vynášali hore brehom (niesli ich chlapi, lebo vozy sa až tam nedostali), z obidvoch strán bol utvorený špalier.
Na tejto slávnosti a posviacke sa zúčastnilo asi 12 kňazov. Tieto zvony sa dlhé roky ozývali 3x denne na Anjel Pána a tiež, keď niekto zomrel. T.č. už ich hlas zaznieva iba vtedy, keď má „oznámiť“, že zase niekto „odišiel“..., či pripomenie výročie tejto smutnej udalosti. A raz do roka zvoláva ľudí na sv. omšu.
Taká je stručná história jednej budovy – „našej“ kaplnky, ktorá je síce vzhľadom nenápadná v rade domov, ale, keby vedela rozprávať, s radosťou a hrdosťou by spomínala, koľko modlitieb, vrúcnych Zdravasov, koľko ďakovaní, koľko prosieb za tých, ktorí trpeli, koľko piesní odznelo počas doterajších 105 rokov jej jestvovania.
Možno by ten výpočet bol vcelku skromný, ale nie vždy je dôležité množstvo... Všetko predsa bolo na česť, chválu a slávu Božiu.
Viac z historie tohto miesta si mozete precitat tu : 1 2
Additional Hints
(Decrypt)
i xhgr, armzbxar
Treasures
You'll collect a digital Treasure from one of these collections when you find and log this geocache:
Loading Treasures