Bitka sa odohrala medzi vojskom kráľa Karola Róberta z Anjou, posilneným o vojská spišských Sasov, rytierov rádu johanitov a vojsko Košíc, a vojskami Omodejovcov (synov nebohého palatína Omodeja), doplnenými o oddiely Matúša Čáka Trenčianskeho.
Roku 1301 vymrela v Uhorsku dynastia Arpádovcov. O uhorský trón začali bojovať neapolskí Anjuovci, Přemyslovci, neskôr Wittelsbachovci. V prvých rokoch bojov o uhorský trón bol súperom Karola Róberta z Anjou Přemyslovec Václav (v Uhorsku Ladislav V.), syn českého kráľa Václava II. Po jeho odchode sa súperom Karola Róberta stal bavorský vojvoda Oto III., ale ani ten sa v Uhorsku nedokázal presadiť. Najväčšiu podporu nakoniec získal Karol Róbert. Krajina však bola po rokoch neustálych bojov ovládaná jednotlivými veľmožmi, ktorí striedavou podporou uchádzačov o trón sledovali svoje vlastné záujmy. Vznikli tak územia, na ktorých títo oligarchovia takmer neobmedzene vládli. Na území dnešného Slovenska boli takými oligarchami Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládal západné a časť stredného Slovenska, Omodejovci vedení palatínom Omodejom Abom, ktorí ovládali severovýchod Uhorska. Medzi územím Matúša Čáka a Omodejovcov sa ešte nachádzalo panstvo krajinského sudcu Štefana Ákoša a Ratoldovcov (magister Demeter a jeho synovec magister Dônč).
(fotografiu vyhotovil Foto-Košice)
V tom čase vrcholil spor medzi Omodejovcami a mestom Košice. Omodeja Abu, ktorý prešiel zo strany Václava-Ladislava na stranu Karola Róberta a získal pre neho práve mesto Košice, v jednej potýčke zabili košickí mešťania. Omodejovi synovia žiadali súd a pomoc od kráľa. Karol Róbert bol však rozhodnutý túto situáciu využiť vo svoj prospech. Bol vynesený rozsudok, na základe ktorého sa Omodejovci mali vzdať nárokov na Košice, kráľovi museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku stolicu, banské mesto Gelnica, Spišský hrad a ďalšie kráľovské hrady. Museli sa podriadiť kráľovi a bez jeho povolenia nesmeli stavať ďalšie hrady. Omodejovci rozsudok prijali len formálne. Nadviazali spojenectvo s Matúšom Čákom a chystali odplatu. Vyplienili okolie kráľovského mesta Blatný Potok a Kráľ sa vydal s vojskom proti Omodejovcom, ktorí sa stiahli na Šarišský hrad. Kráľ ho začal obliehať, časť posádky sa po niekoľkých týždňoch vzdala, ale veliteľ hradu magister Demeter sa nevzdal. Neskôr sa kráľ s vojskom stiahol zo Šariša na Spiš, lebo sa dozvedel o vojsku, ktoré vyslal na pomoc Omodejovcom Matúš Čák. Išlo o oddiel 1 700 obrnených žoldnierov, ktorý viedol Aba Pekný (nazývaný tiež Veľký). Kráľ zatiaľ na Spiši doplnil svoje vojsko o bojovníkov z radov spišských kopijníkov aspišských Nemcov.
Vojsko Omodejovcov, doplnené o oddiel Abu Pekného, vyrazilo ku Košiciam, ktoré začali obliehať. Viedla ich k tomu pomsta za smrť otca, ako aj to, že Košice boli slabším súperom ako kráľovské vojsko. Karol Róbert sa preto urýchlene pohol pozdĺž horného toku Hornádu svojmu strategickému spojencovi na pomoc. Omodejovci prerušili obliehanie a postupovali proti kráľovi. Obidve strany sa napokon stretli práve na tomto mieste neďaleko Košíc. Kráľ zaujal nevýhodné postavenie v údolí Torysy, zatiaľ čo jeho protivníci sa rozvinuli na úpätí kopca. Magister Demeter, ktorý velil čelnému oddielu omodejovských vojsk zaútočil na stred kráľovského vojska. Situácia kráľa bola kritická. Všetko nasvedčovalo tomu, že kráľ padne alebo padne do zajatia. Omodejovci začali posilňovať stred bojovej zostavy, čím však došlo k oslabeniu krídel. Vtedy proti ľavému krídlu Omodejovcov vyrazili rytieri rádu johanitov (v tom čase v Uhorsku čo sa týka výzbroje a disciplíny najlepší vojaci), ktorí toto krídlo zmietli a uľahčili stredu bojovej zostavy. Kráľovi navyše prišiel na pomoc aj oddiel Košičanov, ktorý napadol jedno z krídel. Onedlho padol magister Demeter aj Aba Pekný, čo spôsobilo útek oddielu Matúša Čáka. Protiútok Karola pod zástavou johanitov (kráľovský zástavník Gurke padol v prvej časti bitky) následne rozhodol o osude bitky. Do bitky zasiahli od juhu aj vojská Košičanov a spišských Sasov, čím bol dokonaný zmätok v radoch omodejovských vojsk, ktoré začalo ustupovať.
V bitke ktorej sa zúčastnilo asi 10 000 bojovníkov utrpelo väčšie straty síce kráľovské vojsko, ale straty Omodejovcov boli citeľnejšie. Okrem veliteľov Demetera a Abu Pekného padli aj Omodejovi synovia Mikuláš a Dávid, ako aj množstvo omodejovských familiárov.
Išlo o najväčšiu rytiersku bitku od čias tatárskeho vpádu. Po bitke Karol Róbert z Anjou skonfiškoval rozsiahle majetky Omodejovcov a ich najvernejších stúpencov a časť z nich daroval svojim najvernejším stúpencom. Bitka ukončila dlhoročnú faktickú vládu Abovcov na východnom Slovensku a predznamenala aj koniec faktickej vlády Matúša Čáka Trenčianskeho na zvyšnom Slovensku. Práve príchod košických vojsk sa považuje za jeden zo zlomových momentov celej bitky. Preto, Sláva Košičanom !
Prístup
Ku keške sa dá dostať viacerými trasami. Asi najjednoduchší je prístup krátkou poľnou cestou z obce Beniakovce, kde si môžete odparkovať aj auto. Druhá možnosť je využiť označený chodník zo Zeleného Dvora, ktorým sa na miesto dostanete asi za 30 minút chôdze. Poslednou možnosťou je využiť neznačenú lesnú cestu z Furčianskeho lesoparku. Tento prístup však odporúčam len miestnym, ktorí les poznajú. Po daždi môže byť v niektorých úsekoch sťažený prístup kvôli blatu.
Aká bitka čaká Teba ?
Súradnice Ťa privedú na lúku s peknou scéneriou, na ktorej nájdeš viacero informačných tabúľ a drevené sochy zobrazujúce niektoré historické postavy, ktoré sa boja zúčastnili. Tvojou úlohou je zistiť:
1. V ktorom roku sa táto veľká bitka odohrala ? = ABCD
2. Rovnako si všimnite veľkú drevenú postavu anjela, ktorá v rukách zviera Košický erb. Na zadnej strane tejto sochy sú zobrazení štyria bojovníci. Prvý bojovník z ľavej strany má za opaskom zasunutú zbraň. Ak je to meč, E=4. Ak je to sekera, E=3. Alebo, ak je to palcát, E=2.
Finálne súradnice nájdete na:
N48.(10xE)+5.(4xD)(Ax7)(B+D)
E21.(9xD).(A)(2xE)(2xB)