zniceny most v Kovacovciach
Historia mostov uzko suvisi s historiou nasich dvoch statov (SR - MR). Na Ipli sa prve kamenne mosty postavili po tatárskom pustoseni. Za tureckej nadvlady sa vela mostov znicilo. Po skonceni nadvlady na stale sa zvysujucu premavku sluzili najskor mosty, postavene popri hlavnej ceste. Ani boje v r.1948-49 neobisli ipelske mosty. Vtedy ich niekolko vypalili, rozobrali. Na sklonku 19.-20.storocia sa rozmahalo zeleziarstvo, na Ipli boli postavene styri zelezne mosty. Na konci I.svet.vojny pri rieke natiahli demarkacnú ciaru, potom statne hranice. Vela mostov sa stalo hranicnym mostom. Na oboch stranach mostu postavili strazne budy, r.1919 ceskoslovenske vojsko postavilo betonové bunkre v blizkosti mostov na straznie hranic. Pri vacsich mostoch boli postavene aj kasarne. Po viedenskej arbitrazi (1938) sa statne hranice posunuli na sever, od r.1945 sa znovu tu tiahli hranice. Mosty vyuzivali po dobu dvojmajetnictva, cize do r.1950, ale vacssina tychto bola iba provizorne a primitivne prestavana. Dnes z mostov zostali iba hole piliere a vo vode ukryte torza kolov, pozostatky roznych stavebnych prvkov.
V sucasnosti na Ipli funguje len zopar mostov. Pri Ipolytarnoci je Ipel hranicnou riekou, v okoli Siah na useku dlhom skoro 30 km tecie uplne na slovenskej strane. Medzi Ipolytarnocom a ustim je identifikovanych 47 mostov. Dnes z tychto stoji spolu 12, na hranicnom useku iba 4 mosty (ratane pre cestnu premavku a zeleznicu spolu). Na ziskanie udajov posluzili v prvom rade vojenske a administrativne mapy, ale na mapach z toho isteho obdobia sa objavili velakrat mnohe protirecenia. Mapy I. voj.zamerania (1782-84) su velmi prehladne a mosty su tu presne zaznacene. Na mapach II. voj.zamerania (1840- 55) sa mosty uz tazsie identifikuju, su zaznacene jednoducho, bez rozoznania. Upravou map III. voj.zamerania (1872-84) bolo vyhotovenych niekolko neskorsich map. Listy map nie su farebne, co stazuje ich objasnenie. Znacenie mostov, hlavne zaplavov ych území je tazko rozoznat. Kovacovce – Hugyag statna cesta c.2 na trase Budapest- Kosice najprv za Hugyagom prekrizovala Ipel.
Na dolezitej cestnej komunikacii dlho stal dreveny most. Podla hlasenia z 1830-tych rokov voda mnohokrat odniesla dreveny most. 17.jula 1849 Gorgey podpalil most. O znovupostaveni mosta sa pise v hlaseni podzupana z aprila r.1880. V noci z 5. na 6.decembra 1944 Nemci vyhodili do vzduchu stredny otvor. Po explozii v dedine devat tyzdnov trval front. V r.1945 ruské vojsko opravilo stredny otvor mosta, aby sa dal pouzivat. Drevene provizorium bolo v prevadzke do r.1950. Neporuseny otvor na madarskej strane Madari na zaciatku 50-tych rokov rozobrali. Dnes vycnievajú z koryta rieky iba hole piliere a predmostie.
Niekedy v roku 2010 bol cez Ipel postaveny turisticky most, nepodarilo sa mi zistit co sa s nim stalo, iste vsak je, ze most je opat prec. Zrejme ho zobrala velka voda, ktora sa tu vyskytuje pravidelne na jar po topeni snehu.
...HAPPY CACHING...