Koliska SNP Mystery Cache

Dedina akoby schovaná v podhorí Veľkej Fatry, v súčasnej dobe sotva odlišná od jej turčianskych sestričiek. Udalosti roku 1944 jej však právom prisúdili prívlastok Kolíska SNP.

Partizánska obec - SKLABIŇA

ZROD ODBOJA

V tom čase žilo v obci vyše 600 Sklabinčanov. Hoci tí žili oddávna pokojne, rok 1944 tento pokoj citeľne narušil. Stále viac sa presviedčali o nenormálnosti situácie, keď ťažko bolo Nemca za brata pokladať, zatiaľ čo proti slovanským bratom iba kvôli inému politickému presvedčeniu bolo treba bojovať.
S nástupom jari 1944 zažila susedná Kantorská dolina neobvyklý ruch. Partizánske nálady v nej vyvolala malá hŕstka sovietskych utečencov zo zajatia. Hlavným podporovateľom vznikajúceho partizánskeho hnutia bol Juraj Majerčík „Kolár“, neskorší ilegálny predseda Revolučného národného výboru (RNV) v Sklabini. Do Kantora mierilo poľnými cestami po nociach stále viac antifašistov z Turca, ale i širšieho okolia. Rýchlym tempom sa sformoval azda najvýznamnejší partizánsky tábor v oblasti. Bolo treba zabezpečiť efektívne zásobovanie skupiny a pridruženú koordináciu ďalších činností. Všetko muselo fungovať v utajení. Spoľahliví občania z okolitých obcí znášali proviant v podobe potravín a odevu do tajného skladu v humne domu Juraja Majerčíka (obr. D1). Organizátorskú službu a propagáciu hnutia medzi perspektívnymi občanmi vykonával Vojtech Rob. Upozornil, že v Maďarsku je pripravený väčší počet francúzskych utečencov ochotných vstúpiť do odboja na Slovensku.
Z čulého ruchu v obci sa viacero miestnych dozvedelo o partizánoch a onedlho sa o nich hovorilo celkom otvorene. V neustále sa rozrastajúcej skupine enormne rástla potreba výcviku a organizácie skupiny založenej na železnej disciplíne. Výzbroj partizánskej skupiny však bola naďalej neadekvátna, avšak bolo iba otázkou času, kedy sa ju podarí politicky vyjednať. Návrh o vyzbrojení partizánskych jednotiek bol odsúhlasený 20. júla 1944 po skončení ilegálnej porady SNR v Žarnovickej doline. Vojenské velenie sa partizánskym jednotkám zaviazalo poskytnúť dodávku zbraní za dodržania vopred daných podmienok.

obr. D1 Dom Juraja Majerčíka Kolára

PIOTR ALEXEJEVIČ VELIČKO

Medzitým sa podnikajú intenzívne kroky aj mimo našich hraníc. Mobilizuje sa Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia (UŠPH) riadený sovietskym vedením, ktorý 25. júla 1944 do oblasti Veľkej Fatry posiela prvú organizátorskú partizánsku skupinu na čele s P.A. Veličkom. Pilot síce skupinu omylom vysadil nie na Ploskej, lež niekde pri Liptovskej Osade (výsadok prebiehal v noci), čo viedlo k zdržaniu, ale už po niekoľkých dňoch je medzi Veličkom a oblastným partizánskym štábom v Martine nadviazané spojenie. Nadšené privítanie Veličkovej skupiny spolu s priaznivými politickými podmienkami mali za následok, že ďalší sovietski partizáni boli už vysielaní výhradne len na územie Slovenska. Protifašistické hnutie v Turci sa tak stalo akýmsi predvojom Červenej armády. Začiatkom augusta do Kantora dorazila aj prvá skupina Francúzov. Veličko následne vytvoril tri partizánske oddiely - sovietsky (Surkov), francúzsky (de Lannurien) a slovenský (Žingor) oddiel, ktoré mali tvoriť základ I. partizánskej brigády gen. M.R. Štefánika.

POBRATANIE VOJAKOV A PARTIZÁNOV

Následkom bezvýznamného incidentu, ktorý sa stal v Demänovskej doline, bola Generálnym štábom republiky nariadená „varovná čistka“ v lesoch stredného Slovenska. Vojenská rota vyslaná do oblasti Sklabinského Podzámku, ktorej velil npor. L. Ehn, však po príchode do Sklabine začala s protifašistickým odbojom okamžite sympatizovať (obr. D2). Vojaci vychádzali do terénu iba „na oko“, vonkoncom nie prenasledovať partizánov, ale napr. do vedľajšej doliny na rúbanisko obrodené malinami. Veliteľ roty po návrate hlásil veľavravne: „Výsledok negatívny, partizánov niet.“
Rovnako vyznela návšteva samotného náčelníka štábu VPV pplk. Jána Goliana u partizánskeho veliteľa Velička. Golian pricestoval do Sklabine pod zámienkou kontroly plnenia povinností roty a neohlásene vstúpil do domu opatreného tabuľkou „Stanovište veliteľa roty“. V dome však úradoval nielen npor. Ehn, ale aj Veličkov zástupca kpt. Černogorov. Pokus Ehna ospravedlniť situáciu prerušil Golian slovami: „Nič som nevidel, pokračujte v plnení svojich povinností!“. Golian sa vzápätí v štábnej izbe stretol s Veličkom a dohodli sa, že Veličko nepodnikne vážnejšiu akciu bez súhlasu vojenského veliteľa, za čo mu prisľúbil ďalšiu výzbroj a hmotnú pomoc. Podľa dohody malo národné povstanie vypuknúť na Golianov rozkaz ako spoločná akcia vojska a partizánov.
Ďalší týždeň prijal Veličko aj tajomníka ilegálneho ÚV KSS Gustáva Husáka za účelom prejednania predstáv oboch strán o plánovanom povstaní po stránke organizačnej a taktickej s predpokladaným využitím vojenských síl slovenskej armády. Veličko ešte v ten istý deň vytvoril dve samostatné partizánske brigády M.R. Štefánik. Pod jeho osobným velením I. sovietsko-francúzsku brigádu a II. slovenskú brigádu na čele s Viliamom Žingorom.

obr. D2 Dom zbratania vojakov s partizánmi

OSLOBODENIE SKLABINE

Udalosti začali naberať na obrátkach. Veličko zhromaždil na Kantorskej lúke všetky oddiely. Žiadal o disciplínu a prehlásil, že dnešným dňom partizáni schádzajú do dedín. Francúzsky oddiel zostal v Sklabinskom Podzámku, zatiaľ čo ostatné dva oddiely pokračovali cez Prieslop do Sklabine.
Písal sa 21. august 1944, bola asi jedna hodina popoludní, keď partizáni vkročili do dediny. Na dvore domu bratov Samčíkovcov (obr. D3) sa zhromaždili velitelia a členovia RNV, prizerali sa partizáni a mnoho občanov. Juraj Majerčík ako predseda RNV prevzal napochytro ušitú československú zástavu a poveril majiteľa domu, aby zástavu slávnostne vyvesil z okna. Prítomní stáli bez pohybu, v pozore hľadiac na vlajku voľne vlajúcu ako znak prvého slobodného ostrovčeka celého Československa. Majerčík v krátkosti prehlásil: „Vyhlasujem slávnostne prvú slobodnú obec a obnovenie Československej republiky“. Poďakoval obci za dôveru a ticho doložil: „Teraz to bude najtvrdší oriešok“. Sklabiňa sa touto udalosťou pasovala za sídlo hlavného štábu odboja a jej primárna úloha pretrvala až do prvých dní SNP.

obr. D3 Vyvesená vlajka z okna domu Samčíkovcov

AKCIE PRED VYHLÁSENÍM SNP

Vztýčením vlajky z okna domu bratov Samčíkovcov sa symbolicky začalo vrcholné obdobie pozemného partizánskeho hnutia na Turci. Pokračoval nábor mužov do boja za slobodu, okrem iného sa pridala celá stodesaťčlenná rota z Dolného Kubína. Podľa plánu povstaleckej operácie orientovanej na obsadenie Turčianskej kotliny sa osadili zátarasy železničných tunelov a s tým bola spojená záškodnícka činnosť.
Prvou výraznou akciou bolo zlikvidovanie gestapáckeho hniezda (4 členovia SS) v Turanoch, čo hnutiu prinieslo okrem iného 2 mil. Kčs na svoju činnosť. Dňa 25. augusta ORNV obsadil Turč. Sv. Martin a ešte ten večer sa na námestí spoľahlivým občanom rozdávali pušky a ďalšie zbrane. Rozhodujúci impulz vedúci do ďalšej eskalácie napätia, vedúceho krátko potom do vyhlásenia SNP, nenechal na seba dlho čakať.
Večer 27. augusta 1944 bol v Turč. Sv. Martine pod zámienkou poškodenia Strečnianskeho tunelu zastavený medzinárodný rýchlik, v ktorom sa z Rumunska vracala aj nemecká misia kpt. Otta. Celá skupina Nemcov bola v pokojnom duchu eskortovaná na nocľah do objektov vojenských kasární. Veliteľstvo vojenskej posádky nariadilo vedeniu ORNV, aby bola nemecká misia zrána bezodkladne odzbrojená a zadržaná. V prípade náznaku aktívneho odporu platil rozkaz protivníkov zneškodniť. Ono ráno bolo v kasárňach krvavé... Zlikvidovaná bola celá misia čítajúca medzi 22 až 30 členmi, údajne bola medzi nimi aj jedna žena a deti. Martinský masaker bol poslednou kvapkou vylievajúcou pohár nemeckej trpezlivosti, avšak okupácia Slovenska bola bez ohľadu na túto udalosť už predo dvermi.

obr. D4 (vpravo hore) Sídlo štábu I. brigády
obr. D5 (vľavo hore) Sídlo štábu II. brigády
obr. D6 (vľavo dole) Partizánska rádiostanica
obr. D7 (vpravo dole) Partizánska nemocnica

"ZAČNITE S VYSŤAHOVANÍM"

Boli to Golianove slová ako signál pre spustenie vojenského prevratu. SNP začalo rozkazom Vojenského ústredia SNR v Banskej Bystrici dňa 29.8. 1944 o 20. hodine večer. Počiatočná etapa partizánskeho odboja na Turci (pred samotným vypuknutím SNP) sa tým prakticky uzavrela. Súčasne koncom augusta definitívne zaniká centrálny význam Sklabine v protifašistickom odboji .
Vieme, že počas prvej etapy SNP sa viedli ťažké boje o Strečniansky priesmyk, avšak Nemcom sa odpor partizánov podarilo čoskoro preraziť a 4. septembra 1944 bol fašistami obsadený aj strategický dopravný uzol Vrútky. V druhej etape sa urputne bojovalo o Turč. Sv. Martin, ale presila Nemcov v ťažkej technike im umožnila okolo 20. septembra zahnať povstalcov smerom na Banskú Bystricu a tým dosiahnuť pomerne rýchly postup celým Turcom.

DÔSLEDKY PRE SKLABIŇU

Očakávajúc nemeckú pomstu, bola väčšina Sklabinčanov nútená dňa 20.septembra 1944 urýchlene opustiť domovy a utiecť do hôr. O dva dni dorazila do Sklabine prvá nemecká hliadka. Okolitými lesmi sa ako ozvena šírila „veľkorysá“ fašistická výzva občanom v prípade ich dobrovoľného návratu do obce.
Hliadka Nemcov medzitým prehľadala celú dedinu a ďalšie prieskumné jednotky mali namierené do Kantorskej a Sklabinskej doliny. Večer blízko Sklabinského Podzámku narazila jedna z nemeckých hliadok na odpor pozabudnutej partizánskej jednotky s výsledkom jeden mŕtvy Nemec a dvaja boli zajatí. Na pomoc však pribehli nemecké posily, ozvala sa prvá streľba, no potom prišla noc. Obyvateľom bolo hneď jasné, že tragický koniec obce je zrejme neodvratný a holé životy im zachráni azda len okamžitá evakuácia do nočnej náruče hôr a tmavých dolín.
Ráno 30. septembra 1944 bol fašistami Sklabinský Podzámok vypálený za podpory mínometnej paľby a niekoľkých tankov, popritom bol zničený aj renesančný kaštieľ nad obcou a cigánska osada na Prieslope. Fašisti následne v Sklabini zadržali 144 občanov a cez Diakovú ich odviezli na veliteľstvo Hlinkovej gardy do Turč. Sv. Martina. Nasledovalo kruté vypočúvanie a mučenie. Časť zadržaných bola odvlečená do tábora v Malackách. Napokon 3. októbra 1944 bolo na martinských Bukovinách zastrelených až 48 osôb. Spomedzi obetí bolo 20 Sklabinčanov, pričom smrti neunikol ani Juraj Majerčík.
Exhumácia masového hrobu bola vykonaná v apríli 1945 po definitívnom oslobodení Sklabine. Ukázalo sa, že iba dvaja mŕtvi zomreli následkom strelných poranení, ostatní boli ubití lopatami a umreli zadusením, po zahrabaní zaživa.

SÚRADNICE CACHE

N 49°02,[(súčet všetkých popisných čísiel)+ ciferácia D7]
E 019° 00,000 plus/mínus [D3 + (15 x ciferácia D3) - (2 x ciferácia D7)] tisícin

INDÍCIE HĽADÁŠ PO DEDINE, PRETO PROSÍME CELÝ ODLOV PREVÁDZAŤ VÝLUČNE ZA SVETLA

PROSÍME NENAPOVEDAŤ V LOGOCH O MIESTE A SPOSOBE UKRYTIA KEŠKY

ÚSPEŠNY LOV !

Listing version: 1.0 (23.11.2013) - html
1.1 (19.04.2019) - zmena nápovedy, D3 je už pár rokov možné ľahko nájsť, podobne ako ostatné stage