HISTÓRIA: Obec MURÁŇ leží pri sútoku Muráňa a Dolinského potoka a na križovatke starodávnych ciest spájajúcich sever a juh Slovenska: Tisovec - Poprad a Rožňava - Revúca - Muráň. Obec, ktorá vznikla roku 1321 pod rovnomenným hradom, ma takisto pohnutú históriu. Pred r. 1438 sa stala mýtnou stanicou a jej význam znásobovali železné bane, hámre a huty. O vyspelom železiarstve svedčia pozoruhodné "Artikule Štellářu audolj Muráňskeho" o právach a povinnostiach uhliarov, hámorníkov a kovorobotníkov, spísané, vydané a potvrdené r. 1585 urodzeným a veľkomožným pánom Júliusom z Herbensteinu. "Jeho milosti Cisářské největšího Kapitána Zámku Muráňského".
Hrad bol dobytý len pomocou zrady (v čase Bašovcov a Wesselényiho), no obec trpela viac: v roku 1574 Muráň vypálili Turci, pričom mnohých Muránčanov odvliekli do zajatia a v obci zostalo len 11 rodín, neskôr v roku 1610 obec vypálili Bocskayho hajdúsi, mor v rokoch 1709 - 1710 si vyžiadal 446 obetí. V 19. storočí sa okrem prác v lese, na píle a furmančení zaoberali obyvatelia výrobou dosiek a šindľov, chovom oviec, dobytka a koní, ale od roku 1823 aj výrobou známej "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. V rokoch meruôsmych sa odohrala 26. 2. 1849 medzi Muráňom a Tisovcom bitka, pri ktorej boli porazení slovenskí povstalci (podľa povesti sa ranení skrývali v tzv. Hurbanovskej jaskyni, známej aj ako Brestová na začiatku Hrdzavej doliny). V období SNP fašisti zastrelili v obci 12 mužov, čím sa zavŕšili dramatické udalosti v Muráni.
V obci je viacero pozoruhodností:
Rímskokatolícky kostol: postavený Coburgovcami v neogotickom štýle na prelome 19. a 20. st., so štýlovo čistým interiérom a pozoruhodnými farebnými vitrážami.
Rímskokatolícka fara: barokovo-klasicistická budova z r. 1701 s manzardovou strechou a sochou sv. Jána Nepomuckého.
Hotel Koruna: klasicistická dvojpodlažná budova zo zač. 19. st., v ktorom prenocovala napr. spisovateľka Terézia Vansová (koncom 19. st.), údajne aj za prvej ČSR "kráľ českých komikov" Vlasta Burian.
Obecný úrad: bývalý koháryovsko-coburgovský kaštieľ z r. 1806 v klasicistickom štýle.
Slúžnovský dom: klasicistická stavba s dvorom, arkádovou chodbou, kde pôsobil v 19. st. štúrovský básnik Bohuš Nosák-Nezabudov.
V obci dožíva zopár pôvodných dreveníc, stodôl a murovaných komôr, tzv. lenhauzov z prelomu 19. a 20. storočia.
SÚČASNOSŤ: Obec Muráň tvorí juhovýchodný vstup do Mikroregiónu Muránska Planina, ktorý tvoria obce Michalová, Pohronská Polhora, Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a mestečko Tisovec. Leží vo výške 394 m n.m. a jej chotár má rozlohu 10 315 ha. Dnes žije v obci 1300 obyvateľov. Obec Muráň je súčasťou Gotickej cesty, ktorá prechádza historickými pamiatkami Spiša a Gemera - Malohontu. V obci sa nachádza pošta, reštaurácia Koruna a penzión Muráň. V bufete oproti kostolu si môžete pochutnať na výbornej muránskej špecialite - plnených buchtách. V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci (po vašej. Pri nástupe na náučný chodník vedúci na Muránsky hrad sa nachádza informačné stredisko Národného parku Muránska planina ( i-dom ).
EXTRA: Pôvabné zákutia starého Muráňa majú nielen historickú, ale aj krajinotvornú hodnotu a dotvárajú aj dnes svojskú atmosféru Muráňa. Najstaršou časťou je „Majer“, z ktorej vznikla v stredoveku obec. „Pľac“ je malé námestie pred Obecným úradom a poštou, ktoré je križovatkou ciest smerom na Revúcu, Tisovec a Červenú Skalu.
Najzaujímavejšou časťou obce je „Pastovník“, čo bola pravdepodobne „Pastierska zem“ z roku 1672, kde mali pastieri a prví obyvatelia skromné drevenice. Obydlia dnešných obyvateľov sú postavené na miestach pôvodných dreveníc. V čase jarných a jesenných prívalov sa zjavuje na povrchu podzemná voda a Pastovník sa mení na „muránske Benátky“.
Najstaršie osídlenie Majera a blízkeho Pastovníka na prameňoch vody dokladá najnovšiu jazykovú interpretáciu pôvodu mena Muráň. Významný slovenský jazykovedec profesor Šimon Ondruš tvrdí, že nielen meno Gemer (zo staršieho Gomer), ale aj Muráň má starý praslovanský pôvod: „Jazyková analýza na širšom slovanskom a indoeurópskom materiáli dokazuje, že mená Morav-, Murav- aj Muran označovali zavodnené, močaristé miesta. Naše Zlaté Moravce, Moravany ale aj Muráň sú pôvodné slovansko-slovenské lokality postavené na močaristých miestach!“
ZDROJ: www.muran.sk, historia.muran.sk
