GC4PXA7 Criepky z historie III - Prvy lekarnik (Unknown Cache) in Košický kraj, Slovakia created by SimonCooper.sk

This cache has been archived.

SimonCooper.sk: Lekarnik informaciami niektorych zaujal, inych nie, hned pri finalke sa tazko pracovalo par mesiacov a musim uznat, ze vysledok skutocne stoji za to. Zaroven prisiel cas na uvolnenie miestecka niekomu kto je ´domaci a ma cas sa postarat tak ako sa patri, ak by bol zaujem zaplnit uvolneny okruh. Mna to len potesi :)
Dakujem za vsetky logy.
Archív.

GC4PXA7 ▼

A cache by SimonCooper.sk Message this owner

Hidden : 6/3/2014

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Od 13.10.2015 mierny posun asi o 4m - pozri hint
Spoznaj historicke Kosice. Predstavujeme prvych lekarnikov a lekarne na uzemi mesta.
Pre vypocet finalu potrebujes dosadit jedno cislo, ktore lahko najdes na internete ci v skolskych ucebniciach...

Košice sú starým historickým mestom, ktoré so svojimi počiatkami siaha až do 13. storočia, a preto majú v oblasti lekárnictva dlhú a bohatú tradíciu.
V roku 1447 povýšil kráľ Ľudovít Veľký Košice na slobodné kráľovské mesto, čím sa začal ich rozkvet ako centra tranzitného obchodu. Tento hospodársky rozmach mal vplyv aj na rozvoj lekárenstva, keďže väčšina liekov, alebo ich komponentov sa privážala z cudziny. Prvá zmienka o lekárnikovi v našom kraji je z roku 1394. Zápis v mestskej knihe hovorí, že v tom čase žil v Košiciach lekárnik Jacobus Aphotecarius. Niektoré zdroje ho uvádzajú s menom Ján. Aphotecarius sa uvádza ako prvý lekárnik okrem Košíc aj v chorvátskom meste Záhreb. V tom čase pôsobili v Košiciach aj lekári, keďže tu už existovala nemocnica U svätého ducha.

Ďalšie lekárne vznikali v XV. storočí v Bardejove, Levoči a v Prešove. V ostatných kráľovských mestách sa zriaďovali až v druhej polovici XVIII. storočia. Ďalšími údajmi z XV. storočia sa dozvedáme, že medzi tunajšími lekárnikmi získal občianske právo ich kolega Robert Bruelle z Francúzskeho kráľovstva.
Zaujímavým dokumentom je Košická sadzba, ktorú vydala jezuitská lekáreň. Tá sa nachádzala v priestoroch terajšieho baru v Levočskom dome (r.1640). Dobové dokumenty podávajú svedectvo o tom, že vďaka odbornej úrovni a barokovej výzdobe interiéru bola najslávnejšia v celom Uhorsku. Vo svojej lekárni mali jezuiti aj "protimorové lieky i návod na ochranu pred morovou nákazou.“
Bohatý mešťan Bartolomeus Czottan, ako majiteľ košickej lekárne je zobrazený aj na oltárnom obraze kaplnky sv. Mettercia v Dóme sv. Alžbety, na ktorom je zachytený lekárnik a jeho manželka v sprievode patrónov lekárov a lekárnikov - sv. Kosmasom a Daniánom .
V 17. storočí pôsobil v Košiciach napríklad ako lekárnik Cornelius Gatti z Bazileja. Po jeho smrti prevzal vedenie lekárne jeho brat, doktor medicíny Nicolaus Gatti. V tom istom storočí bol nájomcom košickej mestekej lekárne Johann Lesspichler z Regensburgu.
Z roku 1731 sa zachoval význačný archívny dokument, z ktorého sa dozvedáme, že 10. marca 1731 prevzal v prítomnosti fyzikusa (t.j. mestského lekára) Dr. S. Mayoora, podnotára Jágera a dvojice košických senátorov mestkú lekáreň Johannes Christophoris Thaurenti. Zo záznamu o inventarizácii sa dozvedáme, že išlo o štandardne vybavenú lekáreň, ktorá pozostávala z oficíny (miestnosti pre vydávanie liečiv a obsluhu pacientov), z laboratória, komory pre tovar, pivnice a veľkej skrine na uchovávanie liekov, ktorá sa nachádzala mimo vlastné priestory lekárne.
Laboratórium bolo výborne zariadené, o čom svedčia súpisy prístrojov, pomôcok a náradia. O erudícii jej majiteľa svedčí aj zoznam odbornej literatúry, v ktorom okrem medicínskej, farmaceutickej literatúry nájdeme i všeobecne zamerané prírodovedné diela, herbár a alchymistické manuály. Celý inventár lekárne a jej príslušenstva bol ohodnotený na sumu 3358 florénov a 43 denárov, čo v tej dobe reprezentovalo naozaj nemalú hodnotu.

6. decembra 1732 vyšla v Košiciach publikácia Antidotarium sive Pharmacopoes nova, liberae, regiaeque civitatis Cassoviensis ( v preklade "Zoznam protijedov, čiže Liekopis nový, slobodného a kráľovského mesta Košice"). Tento 28 stránkový manuál mal zásadný význam mal zásadný význam pre vznik liekopisnej literatúry. Aj keď košický manuál nebol v tom čase jediný na Slovensku, keďže v Trnave bol už koncom 17. storočia zostavený rukopis lekárnika Emericha Feketeho, pre poznanie dejín lekárenstva v Košiciach má neoceniteľný význam, keďže ukazuje skutočný stav, v akom sa mestská lekáreň v prvých desťročiach 18. storočia naozaj nachádzala.
V tomto ohľade je teda zaiste príjemné konštatovať, že svojou povesťou skutočne preukazovala česť mestu, v ktorom bola zriadená a ktorého obyvateľom slúžila.

Nezabudnime ani na ostatných. Popri Jacobusovi Aphotecariovi významnou postavou bol i Ján Weber. Do histórie vošiel svojim dielom "AMULETUM" vydaným v rokoch 1644-45. Zhrnul v ňom liek proti moru. Prioritu v liečení kiahní mal prešovský lekárnik Adam Rayman. Ján Samuel Gertinger ako prvý v Uhorsku vyrobil cukor zo sušených rezkov cukrovej repy. I známy maliar Tivadar Kostka-Csontváry bol pôvodom lekárnik.

Poznáte legendu o lietajúcom Cypriánovi? Práve príslušník kamandulského rádu fráter Cyprián zanechal najstarší jestvujúci herbár. Obsahuje zbierku X lisovaných rastlín z toho asi 30 rastlín pochádza z vysokohorského tatranského prostredia, zo Zadných Meďodolov, z Kopského sedla, od Žabieho plesa, z Havranieho štítu.
Cyprián, vlastným menom František Ignác Jäschke (1724 - 1775) sa pri opise liečivých rastlín zameral hlavne na ich farmaceutický a terapeutický význam. Je teda zrejmé, že herbár zostavil kvôli jeho praktickému využitiu. Rastliny síce mních usporiadal bez systému, zato ich popísal v piatich jazykoch, v nemčine, gréčtine, latinčine, poľštine a slovenčine.

Hoci v Košiciach môžeme vidieť len napodobeninu Cypriánovho lietajúceho stroja nás zaujíma práve spomínaný herbár. Ponúka sa hneď niekoľko čísel v zdrojoch na internete čo do počtu lisovaných rastlín. V každom prípade len jedno je to skutočne pravé a preto si dajte záležať na použitom zdroji. K finálu sa teda dopracujete jednoduchým výpočtom a dosadením do vzorca, ktorý vychádza z úvodných súradníc. "X" predstavuje počet lisovaných rastlín v herbári mnícha Cypriána z Červeného Kláštora.

N 48°4(2+1).(840-X)-344
E 021°15.(314-X)+72

Výsledok si over a dozvieš sa aj hint: