Miesto, na ktorom sa v minulosti v Marianke povrchovo ťažila bridlica, bolo pomenované ako tzv. Šifrová jama. Nachádza sa na severovýchodnom okraji Marianky. Názov Šifrová jama vznikol z nemeckého slova Schiefer – bridlica. Jama vznikla z pôvodného povrchového lámania bridlice, ktoré sa postupne zahlbovalo. Na jar roku 1865 mala Šifrová jama hĺbku už 15 až 30 klafterov, šírku 25 a dĺžku 50 klafterov. Miera, označovaná ako klafter bola viedenská siaha (6 stôp alebo 72 palcov) a rovnala sa 189,65 cm. Šifrová jama bola teda hlboká približne 28,5 až 57 m, široká 47,5 m a dlhá 95 m. Hĺbku jamy, ktorá predstavovala približne výšku 19-poschodového domu, potvrdzujú aj dobové kresby zverejnené v maďarskom týždenníku Vasárnapi Ujság.
Už prvý rok bola bridlica odkrytá na ploche 2 000 štvorcových siah (1 siaha = 3,5967 m²), čo sa rovná 7193,4 m² a predstavuje takmer presne plochu jedného futbalového ihriska (podľa aktuálnych pravidiel FIFA je to 7140 m²). Takto odkryli kvalitnú a nezvetranú tmavú bridlicu. Denne tu vydolovali bridlicové platne o ploche 300 štvorcových siah, čo sa rovná 1079 m² a z nich dokázali vyrobiť 4000-5000 písacích tabuliek, ktoré boli spolu so strešnou krytinou vtedy hlavným výrobkom. Do severnej steny Šifrovej jamy boli vyrazené horizontálne štôlne, ktoré dosahovali dĺžku aj niekoľko sto metrov. Razené boli z dna postupne sa zahlbujúcej Šifrovej jamy. Hlavná odvodňovacia štôlňa v roku 1898 dosiahla dĺžku až 750 metrov.
Kvalitné a dostatočne veľké kusy nalámanej bridlice sa vyťahovali vo vozíkoch na povrch z ťažobnej jamy pomocou kladiek dvoch žeriavov, ktoré boli poháňané parnými strojmi. Parný stroj obsluhovali dvaja robotníci. Na uvedenom obrázku vidieť pri parnom stroji veľkú kruhovú nádobu. Pravdepodobne išlo o drevenú nádobu spevnenú kovovými skružami, ktorá mohla slúžiť na dopĺňanie vody do parného stroja.
Vytiahnuté vozíky sa na povrchu tlačili ručne po úzkokoľajnej železnici až do dielní na spracovanie bridlice.
V štiepárni bridlicu muži ručne triedili a štiepali na tenké platne.
Na stoloch potom podľa šablón nakreslili obrysy písacej tabuľky alebo strešnej tašky a na jednoduchých sekacích strojoch, poháňaných remeňovými prevodmi, vysekali základný tvar výrobku.
Potom sa na brúsnych kotúčoch zarovnávali okraje výrobkov, brúsili a leštili. Túto prácu vykonávali ženy. Prach z brúsenia bol nasávaný ventilátormi do kanálov pod podlahou dielne. Ženy si museli aj tak chrániť ústa a nosy plátenými šatkami. V prípade písacích tabuliek sa na záver ešte namaľovali linajky a zhotovovali drevené a zriedkavejšie aj kovové rámiky.
Pohľad na Šifrovú jamu v pozadí zachytáva aj dobová pohľadnica, na ktorej je bridlicová továreň. Vidíme tu 3 samostatné budovy na úpravu bridlice. V tomto období sa bridlica už ťažila výhradne podzemným banským spôsobom. Tento záber je obsiahnutý v malom výreze aj na pohľadnici z roku 1917.
Podľa ďalšej pohľadnice, na ktorej sú štiepači bridlice (poštová pečiatka je z roku 1905), sú v pozadí tie isté budovy ako na pohľadnici bridlicovej továrne. Predpokladáme preto, že samostatná pohľadnica bridlicovej továrne pochádza zhruba z roku 1910.
Žiaľ v súčasnosti sa z bývalej Šifrovej jamy zachoval len malý odkryv. Celú jamu postupne zaviezli kalom a odpadom z drvičov nového kameňolomu, ktorý bol otvorený v kremitých drobách – fylitoch spodného devónu a produkoval kameň predovšetkým na budovanie železničných a cestných násypov. Teraz sa tu v bezprostrednej blízkosti realizuje výstavba rodinných domov, tzv. Panský les.
Hlavný odkryv, ako zostatok po Šifrovej jame, je vysoký približne 10 m a dlhý 16 m (fotografia z roku 2009).
Už z diaľky upútajú pozornosť bridlice so svojou výraznou štiepateľnosťou. Smer sklonu a sklon vrstiev tu je 14°/30°. Z petrologického hľadiska ide o slienité bridlice tmavošedej až čiernej farby s uhoľnatým pigmentom, ktorý okrem tmavého sfarbenia spôsobuje ich matný až hodvábny lesk. Sú dokonale štiepateľné a rozpadajú sa na tenké doštičky. Na plochách bridličnatosti je často vidieť pyrit. Obsah uhličitanu vápenatého môže dosahovať až 34 %. Bridlice obsahujú vložky vápnitých pieskovcov, ktoré sú pevnejšie a na rozdiel od bridlíc, ktoré sa pri tlaku plasticky ohýbajú, dochádza k ich popraskaniu. Pukliny sú vyhojené kremeň-kalcitovými žilami. Tieto dobre vidieť v podobe bielych vertikálnych pásikov.
Hrúbka vložiek vápnitých pieskovcov ovplyvňuje hrúbku a rozostup kremeň-kalcitových žíl. Žily sú zväčša okolo 12 cm hrubé, niektoré dosahujú hrúbku až 18 cm. Rozostup žíl v laviciach pieskovca je 15-20 cm. Dlhé resp. hlboké sú pravdepodobne aj niekoľko metrov. Marianske bridlice majú znaky slabej premeny – anchimetamorfózy. Zaraďujeme ich do marianskeho súvrstvia Borinskej jednotky.
Na čo všetko sa bridlica požívala okrem písacích tabuliek? Bridlicou sa pokrývali strechy, dláždili nádvoria a dielne manufaktúr, vyrábali sa školské a obchodnícke tabuľky a tabule. Slúžila ako stavebný materiál (napr. steny budov a studní), robili sa z nej ozdobné parapety a stojany, dosky biliardových a krajčírskych stolov. Vyleštená do hladka konkurovala na vzhľad mramoru a preto ju nazývali aj „čierny mramor“. V dvadsiatom storočí sa ešte používala v gumárenskom a gramofónovom priemysle.
Pri príležitosti 150. výročia začatia priemyselnej ťažby a spracovania bridlice v Marianke Spolok Permon Marianka z prostriedkov verejnej zbierky, ktorú zorganizoval, postavil na mieste bývalej Šifrovej jamy kaplnku ochrankyne baníkov sv. Barbory. Táto bola slávnostne odhalená a požehnaná dňa 20. 11. 2010. Rok na to k nej Spolok Permon Marianka osadil informačnú tabuľu o histórii ťažby a spracovania bridlice v Marianke, ktorá je súčasťou Slovenskej banskej cesty. Súradnice kešky vás dovedú práve na toto miesto.
Autor textu a fotografií: R. Lehotský
Reprodukcie dobových pohľadníc: Jozef Kráľ, Dušan Kúšik
Perokresby: Szatmári K., 1865
Použitá literatúra:
Kráľ J., Lehotský R., Sand J., 2008: Marianska bridlica – geológia, história, ťažba, spracovanie a perspektíva. S. 30-34. In: Sombathyová M. ed. (2008): Nerastné bohatstvo v lomoch II., západné a východné Slovensko. Zborník prednášok z konferencie. Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica, 111 s.
Kráľ J., Lehotský R., Sand J., 2011: Čierny mramor z Marianky alebo po stopách slávnej ťažby mariatálskej bridlice. Edícia Marianka, ako ju možno nepoznáte. Spolok Permon Marianka, Marianka, 26 s.
Lehotský R., 2009: Banské pamiatky v Marianke. S. 19-26. In: Kráľ J. ed. (2009): Bridlica – čierny mramor v strednej Európe. Zborník príspevkov z odborného seminára s medzinárodnou účasťou, Marianka, 3. – 4. 6. 2009, Spolok Permon Marianka, Marianka, 76 s.
Szatmári K., 1865: Magyarorszák anyagi érdekei – II. kötet. Budapest in Vasárnapi Ujság, 13, 26. 3. 1865.
www.marianka.eu
www.profila.hu