GORALI na Orave
Gorali (niekedy horali, gor. gurali) sú etnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.
Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím, ktoré sa považuje za dialekt poľského pôvodu, avšak v procese intenzívnych a dlhodobých (slovensko-poľských) jazykových kontaktov sa na satršiu vrstvu zahrňujúcu geneticky poľské zmeny navrstvila mladšia vrstva zmien, ktorá goralské dialekty istým spôsobom (fonologicky, morfologicky aj lexikálne) vzdialila od poľských dialektov a zároveň ich priblížila k slovenským nárečiam (resp. k iným). Goralské nárečie na Orave si zachovalo najviac pôvodných petrefaktov (hláskoslovných, morfologický, lexikálnych, tvaroslovných) v porovnaní so spišskými či kysuckými goralskými nárečiami alebo s dialektmi enkláv.
Všeobecne rozlišujeme tieto podskupiny:
- sliezski Gorali (poľsky Śląsk, Śląski górale) - POL, CZE
- žywiecki Gorali (poľsky Żywiec, Żywczaki, górale żywieccy) - POL
- kysuckí (čadčianski) Gorali - SVK (aj enklávy v severnejšom Poľsku), enklávy v Rumunsku (pri Ukrajine)
- babohorskí Gorali (poľsky Babia Góra, babiogórcy górale)- POL
- oravskí Gorali - SVK, POL (severná Orava)
- podhalianski Gorali (poľsky Podhale, górale podhalańscy) - POL
- sanckí Gorali (poľsky Nowy Sącz - Sądeccy górale) - POL
- zagórzanskí Gorali (poľsky Zagórzanie)- POL
- pieninskí Gorali (poľsky górale pienińscy)- POL
- spišskí Gorali - SVK, POL (severný Spiš, vrátane Zamaguria)
- slovenské enklávy:
- na Liptove: obce Malé Borové, Veľké Borové, Huty, Liptovská Lúžna, Liptovská Teplička, Pohorelá, Lom nad Rimavicou
Za goralské obce slovenskej časti Oravy považujeme:
- Oravské Veselé
- Mútne
- Novoť
- Oravská Polhora
- Rabča
- Rabčice
- Sihelné
- Oravská Lesná
- Zákamenné (Klin)
- Suchá Hora
- Hladovka
Rôzne zvyky, jedna hymna
Folkloristi zo všetkých troch účastníckych krajín pripravili pestrý kultúrny program, takže účastníci stretnutia mohli vidieť nielen rozdiely v goralských krojoch z rôznych oblastí, ale aj v piesňach. Okrem jednej - goralskej hymny Goraľu, czy ci ne žaľ, ktorú napokon spievala akoby jednohlasne celá sála. Špeciálne kultúrne znaky a vedomie vlastnej identity si Gorali udržali aj počas posledných sto rokov, hoci zvyky ostatných regiónov postupne, ale isto v reálnom živote zanikali.
Ešte jedna zaujímavosť: Poľskí antropológovia sa v 60. rokoch 20. storočia snažili v severospišských obciach pričlenených k Poľsku antropologickými meraniami lebiek dokázať poľský pôvod tamojších obyvateľov. Želané výsledky nikdy nedosiahli, pretože drvivá väčšina vzoriek vykazovala dinárske črty z Balkánu. To len opätovne potvrdilo valašský pôvod Goralov.
Stretnutie Goralov troch krajín (Čiech, Poľska a Slovenska) v Oravskej Polhore.
Typické goralské drevenice
Niečo ku keške:
GPS vás privedie na prekrásne miesto, kde je výhľad na goralské dediny s nádherným výhľadom na Babiu Horu a Pilsko, kvôli tomu som sa rozhodol že tu umiestním túto kešku.
Budem veľmi rád ak zrealizujete panoramatické fotografie okolia :)
VÝHĽAD OD KEŠKY
Samotna keška: pri hľadaní buďte veľmi opatrní,aby pôvodné miesto umiestnenia nebolo prezradené.Kešku po zalogovaní vrátte na pôvodne miesto,tak ako ste ju našli.
NEZABUDNITE SI DONIESŤ VLASTNÉ PERO ALEBO CERUZKU.
Do logbooku prosím píšte iba dátum a nick !!! vopred Vám Ďakujem.
Prajem Vám veľa úspechov