Osada Zakál (Sokoľany) sa zrodila pred viac ako 725. rokmi. Najnovšie archeologické nálezy dokazujú, že už v VII. a VIII. storočí bolo toto územie obývané a podobne i pohrebisko z XI. a XII. storočia z mladšej doby hradištnej je toho dôkazom. Obec bola osídlená už v neolite - sídlisko kultúry východoslovenskej lineárnej keramiky a bukovohorskej kultúry, v eneolite - kanelovaná keramika, sídlisko pilinskej kultúry v dobe hallštattskej a mladšej dobe rímskej.
Listina z rokov 1260 – 1268 hovorí o osade Zakál (Sokoľany) spomínajúc kláštor, ktorý podliehal pod právomoc Jasovského konventu. Pôvodne bola asi obcou so strážnymi funkciami v rámci obrany Starého a potom nového hradu. Pred Tatárskym vpádom v r. 1234 Demeter z rodu Abovcov získava latifundiá patriace k Patakújváru. V tých je aj obec Zakál (Sokoľany). V listine z XII. storočia je uvedené, že rod Abovcov v tom čase zosilnel. Rozmnožili sa aj jeho rodové majetky, najmä v XIII. storočí. Obec Zakál patrila aj so všetkou pôdou k rodinnému majetku Abovcov. Už táto listina dokazuje, že obec existovala už v XIII. storočí.
Za panovania kráľa Žigmunda v r. 1427 bol vykonaný súpis daňovníkov. V tom čase pánmi latifundií (pozemkov) v Sokoľanoch sú dve rodiny – Gángi a Radványi. V obci je 23 port (gazdovstiev), ktoré sú povinné platiť zavedenú daň – zisk komory. Kráľ Matej (Mátyás király) v r. 1459 obidvom rodom odobral majetky pre neveru. V polovici XVII. storočia v Európe strašil prízrak Tureckého panstva. Skoro doslova sa opakovala pohroma známa z Tatárskeho vpádu z r. 1241. Turci dobíjali hrad za hradom, kedy neodolali ani pevnosti stolice Abaújska.
Podľa historických údajov, dňa 20. 3. 1652 ľahla popolom aj obec Sokoľany, ktorú úplne vypálili, časť obyvateľov, najmä ženy odvliekli do zajatia a časť ušla do lesov severne od obce, kde sa skrývali až do ich odchodu. Po tejto pohrome obec bola niekoľko rokov neobývaná. Po vyhnaní Turkov opäť sa zaľudnila v r. 1696 je v obci už 11 port (gazdovstiev) a v r. 1715 opäť už len 10 port. V tom čase je obec majetkom rodiny Kormošovej. V súpise o stave fár v košickom dištrikte v r. 1746 o Sokoľanoch sú tieto údaje: obec je filiálkou fary v Haniske, ľud je dvojakej reči – slovenskej a maďarskej, prevažuje však slovenská kostol (na obrázku) – bol v rukách kalvínov, ktorí ho zabrali katolíkom za Rákocziho povstania.
Barokový kostol bol postavený na zvyškoch gotického kostola z XIII. storočia V r. 1760 František Karlai- Jágerský biskup ho vysvätil na úctu Kráľovnej svätého ruženca. V r. 1761 Jezuiti z Košíc v obci mali misie, kedy kalvíni a luteráni prestúpili na r. kat. vieru. Od toho času je celá farnosť čisto katolícka. V r. 1862 cintorín pri kostole sa zaplnil a v tom istom čase hneď bolo zahájené pochovávanie na novom cintoríne. Kaplnku vedľa kostola dala postaviť grófka Starenbergová – rod. Anna Pankovičová- Glogowská v r. 1838, kde je pochovaná aj s manželom grófom Guido Starenbergom.
Iné udalosti v skratke:
V r. 1845 bola postavená socha Sv. Jána Nepomuckého pri moste.
V r. 1858 bol postavený kríž pri kaštieli g. Starenberga (majetok Juhászových).
V r. 1864 na návrh farára Repašského bola vybudovaná veža za 1860 zlatých.
V r. 1899 zhorelo trištvrte obce, kostol a škola.
V r. 1902 bol postavený kríž na križovatke ciest do Šace.
V r. 1921 bola postavená sakristia.
V r. 1925 bol zakúpený zvon.
V r. 1926 bol postavený chór a vymaľovaný kostol.
V r. 1930 bola postavená kazateľnica.
*** Aj napriek veľkosti obce sa nám nepodarilo v nej ani po opakovanom prejdení nájsť vhodné miesto na kešku danej veľkosti. Preto sa nachádza až za obcou. Pozor na tŕnie! ***