Židovské cintoríny na Záhorí
Ak sa prejdete po niektorých židovských cintorínoch, uvedomíte si ich svojráznosť a starobylosť.Viera prikazovala židom starať sa naveky o hroby svojich blízkych. Preto tu popri nových nájdete aj staré náhrobné dosky, kým na kresťanských cintorínoch prichádzalo k obnove a staré hroby sa rušili. Ďalšiu odlišnosť potom spôsobilo narušenie kontinuity vývoja židovských cintorínov počas 2.svetovej vojny.
Väčšina židovských cintorínov je neudržiavaná a zarastá náletom často už nepriestupných drevín. K najviac zdevastovaným až zničeným patrí cintorín v Kútoch z roku 1868, kde ležia náhrobky už pod dŕnmi trávy, novší z dvoch cintorínov v Skalici, v Gajaroch neďaleko veľkej skládky komunálneho odpadu, v lesoch pri Studienke a Lakšárskej Novej Vsi, v Perneku na splanírovanom pozemku v rómskej časti obce, v Prievaloch, Plaveckom Petri, Malackách,Gbeloch, Rovensku. Len o čosi je lepšia situácia v Osuskom, Plaveckom Mikuláši, Sološnici, Kuchyni, Borskom Mikuláši, Brodskom a Cerovej. Relatívne zachovalejšie sú cintoríny v Holíči, Popudinách, Uníne, Chropove, Moravskom sv. Jáne, Jablonici, Závode, Kuklove, Jablonovom, Šaštíne a vo Vrbovciach. Priradiť k nim možno aj starší cintorín v Skalici a hádam aj cintorín v Častkove. Na ňom dnes z piatich náhrobkov štyri stoja, ale cintorín na konci obce pred štadiónom leží pri smetisku v priestore, ktorý sa asi bude upravovať a to by mohlo znamenať jeho úplný zánik. Najzachovalejšími sú dnes cintoríny udržiavané za múrmi a plotmi v Stupave, Brezovej, Turej Lúke a oba židovské cintoríny v Senici. Najkrajšie ale sú dva voľne prístupné židovské cintoríny v Sobotišti.
Židovské cintoríny sa hebrejsky nazývali beth olam (dom večnosti), beth kvarot (dom hrobov) ale tiež aj beth chaim (dom života). Márnice sa nazývali ciduk hadin.
O mŕtvych a pohreb ale aj o chorých sa staral pohrebný spolok chevra kadiša. Pravdepodobne najstarší spolok chevra kadiša na Slovensku bol založený v Stupave roku 1640.
Texty na starých náhrobkoch sú výhradne hebrejské. V 19. stor. predovšetkým na cintorínoch neológov sa rozšírili dvojjazyčné hebrejsko – nemecké texty a od konca 19.stor. aj hebrejsko – maďarské. S maďarčinou sa ale na Záhorí stretáme len výnimočne (Osuské, Moravský Sv. Ján). Po vzniku ČSR sa objavili aj texty hebrejsko – slovenské (Jablonové, Holíč). V prípade dvojjazyčných náhrobkov bol hebrejský text vždy na čestnejšej hornej strane náhrobku, alebo v prípade ak šlo o obojstranne zdobený náhrobok, bol na jeho prednej strane. Výnimkou z tohto pravidla bol len jeden náhrobok v Studienke, kde bol v jeho hornej časti nemecký text. Niekedy je aj v latinkou písanom texte vročenie podľa hebrejského kalendára , v ktorom je letopočet numericky o 3760 väčší.
Text býval rytý alebo reliéfne vystupujúci. Meno zosnulého bolo zvýraznené veľkosťou písmen alebo aj vkladané do kartuše (Jablonové, Sološnica, Unín).
Židovské cintoríny vznikali často na zle prístupných miestach, na nevyužiteľnej pôde, na svahoch. Ak sa cintorín zaplnil a neostal už priestor na nové hroby, tak niekedy naviezli novú vrstvu zeme, do ktorej prišli nové hroby a staré náhrobky sa jednoducho vyzdvihli. Vznikla tak na vyvýšenine charakteristická hustá spleť náhrobkov z rôznych časových období. Týmto na Slovensku ojedinelým spôsobom je dnes pravdepodobne vybudovaný len cintorín v Stupave a starší cintorín v Senici, ktorý pripomína nízky pahorok.
Ku cache:
cache je tradička, je priamo na súradniciach, ak prídete na motorovom tátošovi, tak prosím odstavte ho na waipointe Parking, a kúsok sa prejdite a vychutnajte si čistý borovicový les plný čerstvého vzduchu bez olova :D