Z histórie
Prvá písomná zmienka o dedičnej odvodňovacej štôlni Glanzenberg je z roku 1560, ale štôlňa pravdepodobne pochádza už zo 14. storočia. Preto je táto štôlňa zrejme najstaršou odvodňovacou štôlňou banskoštiavnického banského systému. Prechádza popod centrum Banskej Štiavnice. Jej razenie spadá do obdobia prechodu z povrchovej ťažby na hĺbkovú, čo v tejto oblasti bolo v čase príchodu nemeckých obyvateľov v 12. – 13. storočí. Tento fakt potvrdzuje to, že žiadna iná štôlňa v tejto oblasti neprechádza tak nízko pod povrchom (v mieste, kde pretína žilu Ján je to len 16 metrov a v mieste stretu s žilou Spitaler je to 30 metrov).
Štôlňa bola pôvodne razená ručne pomocou kladiva a dlát, čo je v niektorých častiach stropu a stien dobre viditeľné. Neskôr pri rekonštrukcii v 17. storočí bol použitý aj čierny strelný prach. Pri tejto rekonštrukcii bola časť štôlne pravdepodobne zavalená a bola vyrazená náhradná chodba. Štôlňa bola prepojená s Svätotrojičnou dedičnou štôlňou takzvanými Cisárskymi schodami.
Štôlňa Glanzenberg v minulosti zohrala významnú úlohu pri ťažbe zlatých a strieborných rúd na žile Spitaler pod vrchom Glanzenberg, podľa ktorého je táto štôlňa pomenovaná. Neskôr jej úlohu prevzali nižšie položené štôlne Michal a neskôr Svätotrojičná dedičná štôlňa a štôlňa Glanzenberg slúžila na vetranie a fáranie technikov, ktorí vykonávali údržbu systému štôlní pod Štiavnicou.
Glanzenberg a významné osobnosti
Okrem jej pôvodného účelu a fárania technikov, slúžila štôlňa Glanzenberg aj ako ukážka banského systému a prác. Do tejto štôlne fáralo mnoho významných osobností, napríklad z rodu Habsburgovcov František Štefan Lotrinský, Jozef II (kvôli nemu boli opravené a zrekonštruované koľajnice a pre toto fáranie mal špeciálne ušitú banskú uniformu), princ Leopold, arcivojvoda Albert Saský, František Jozef I., Maximilián Rakúsky a iní. Niektoré z týchto a ďalších mnohých osobností, ktoré sfárali do Glanzenbergu, majú pod Cisárskymi schodami osadené pamätné tabule. Tradícia fárania významných návštev bola obnovená v r. 2001. Do štôlne Glanzenberg sfáral aj monacký dedičný princ Albert (dnes už monacké knieža), bývalý prezident SR Rudolf Schuster, ale aj prezident SR Ivan Gašparovič.
Dnes je štôlňa sprístupnená verejnosti a zrekonštruovaná kvôli výstavbe nad ňou. Otváracie hodiny, ceny lístkov a bližšie informácie k tejto dedičnej štôlni nájdete na http://www.muzeumbs.sk/glanzenberg/. Návšteva je vhodná pre každého, kto chce zažiť v Banskej Štiavnici niečo výnimočné. Do štôlne môžu vstúpiť aj rodiny s deťmi nad 12 rokov. Maximálny počet návštevníkov v skupine je 15 a minimálny 4 osoby.
Okolie
Ústie štôlne sa nachádza pri námestí s pamätníkom obetí 2. svetovej vojny. Kúsok ďalej sa nachádza budova zvaná Lumnitzerov majer. Táto budova pôvodne zo 14. storočia a prestavaná v 16. storočí slúžila ako správa Banskej komory pre štôlňu Pacher a ako banícky konzum. Krátky čas bola v tejto budove aj banícka škola.
Pár poznámok:
- v krabičke je logbook, ceruzka a pravidlá, bude fajn keď to tak ostane aj po vašej návšteve,
- keď je krabička dobre umiestnená, náhodný okoloidúci ju nespozoruje, ale ak ju nedáte do správnej pozície, riskujeme, že o ňu prídeme,
- prosím hľadajte nenápadne, poctivo ukladajte a maskujte, sme v meste a na očiach.
Užite si Banskú Štiavnicu a samozrejme: Happy Caching!