Obec Ražňany (350 m n. m.) leží vo východnej časti Slovenskej republiky, presnejšie v okrese Sabinov. Jej zemepisné súradnice sú 21º 4' v.z.d. a 49º 4' s.z.š. a rozloha obce je 1148 ha. Obec sa nachádza juhozápadne od okresného mesta Sabinov (2 km). Obec sa nachádza v doline rieky Torysa v Spišsko-šarišskom medzihorí. Najbližšie okolie tvoria prírodné celky Čergov, Beskydské predhorie, Košická kotlina a Šarišská vrchovina. Obcou Ražňany preteká len jeden potok – Šalgov, ktorý sa neskôr, mimo katastra obce, vlieva do väčšej Torysy (pramení v Levočských vrchoch).
Na celom území kedysi dominovali lesy. V dôsledku hospodárskej činnosti človeka v minulosti, ale aj v súčasnosti, na mnohých, najmä nižšie položených miestach, sa lesy vyklčovali a premenili na ornú pôdu, lúky a pasienky. Napriek redukcii plôch lesa môžeme zaznamenať bohatú paletu typov lesných porastov. V blízkosti rieky Torysy (východ katastra obce) sa nachádzajú lužné lesy s dominujúcou jelšou. Medzi ďalšie porasty v týchto lesoch patria záružlie močiarne, hviezdnica hájna, blyskáč jarný, a pod. Pomerne najväčšie rozšírenie v katastri obce majú karpatské dubovo-hrabové lesy s dominantnou ostricou chlpatou v podraste, pričom sú rozšírené aj lipkavec marinkový, kyslička obyčajná, papraď samčia, hrachor čierny a pod. Bukové lesy na vyskytujú len na malej ploche na severe katastra obce. V ich bylinnom podraste sa spravidla vyskytujú zubačky, lipkavce, veronika horská, a pod. Len na malých roztrúsených fliačikoch sa nachádzajú dubové a cerovo-dubové lesy.
Terajší stav a skladbu živočíšstva formovalo v jeho vývine viacero biotických i abiotických činiteľov. Živočíšstvo patrí do základného modelu karpatských spoločenstiev, a to do spoločenstiev Západných Karpát s pomerne zachovalou autochtónnou druhovou skladbou. Podstatnú časť tvoria lesné spoločenstvá. Medzi charakteristických a vzácnych predstaviteľov týchto biotopov patrí: roháč obyčajný, nosorožtek obyčajný, fúzač alpský a niekoľko druhov bystrušiek, pstruh potočný, salamandra škvrnitá, mlok karpatský, užovka stromová, bocian čierny atď. V oblasti na okrajoch lesných biotopov a pastvín nachádzame škovránka, sýkorku, stehlíka, piskora, plcha a pod. Veľkú časť katastra obce zaberá kultúrna step (pôvodné i pozmenené biotopy) s rôznymi druhmi a to: kačica, čajka, včelárik zlatý, zajace, bažanty, syseľ, hraboš, srnčia zver atď. Ďalšia skupina živočíšnych druhov obýva urbanizovanú krajinu. Sú to bociany biele, lastovičky, myši, potkany atď.
Prvá písomná zmienka o usadlosti je z roku 1248, kedy sa spomína ako súčasť panstva hradu Šariš. Zrumenený drevený hrádok, resp. zvyšky po jeho zemných opevneniach, ležia na temene vrchu Býkoš (513 m n. m.).
Najstaršou historickou pamiatkou je rímsko - katolícky kostol z roku 1510, postavený na starých základoch. V roku 1540 bol rozšírený, v rokoch 1778 a 1908 obnovený. Kostol je zasvätený sv. Demetrovi. Viac info o obci nájdeš tu http://www.raznany.sk
Keška: nachádza sa hneď pri ceste, typu zaparkuj a nájdi. Prejde tadiaľ celkom dosť áut, ale je tam pekný kríž, tak daj krátku modlitbu a ani nápadný nebudeš.
