Podľa starých kultových predstáv bolo vajce symbolom života, malo zaisťovať životodarnú plodnosť a úrodu. A to nielen kompaktné v celku, ale i jeho obradné jedenie v rodine, na fašiangovej zábave mládeže, v znakovej reči pri pytačkách, dary veľkonočným polievačom a šibačom, magické ochranné a prosperitné úkony na prahu maštale pri prvom výhone dobytka, otieranie koní pri jarnej orbe, uloženie na ochrannom stĺpiku, chocholke - halke na streche domu, obradné prehadzovanie domu surovým vajíčkom.
Zdobenie vajíčok je známe predovšetkým vo východnej Európe, v západnej Európe je zriedkavejšie, v predstavách ľudu umocňovalo ich symbolickú a magickú pôsobivosť. Pre zvýšenie magických účinkov plodnosti a ochrany sa povrch vajíčka farbil - najprv červenou - od toho názov kraslica a tiež pisanka vo východoslovenských nárečiach vo význame maľovania, ku ktorému sa neskôr pridružujú aj ďalšie ochranné znaky a symboly.
V 20. storočí sa vajcia na celom území Slovenska spočiatku farbili bez ornamentálnej výzdoby v rozličných rastlinných odvaroch (na žlto farbí šafrán a cibuľa, odtiene zelenej a hnedej sa získavali z odvaru jelšovej kôry a zelenej skalice), potom v anilínových farbách, neskôr sa ozdobovali batikovaním i voskovaním – zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral reliéfny vzor (povodie Laborca), leptaním kapustnicou, octom (západné Slovensko), vyškrabovaním (roztrúsene na celom území), oblepovaním dužinou sitiny (močiarna tráva Juncus), ovsenou alebo jačmennou slamou, priadzou, kúskami textilu (rozšírilo sa koncom 19. storočia z miest a kláštorov), drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). Neskôr nastúpili nové technológie – leptanie kyselinou chlorovodíkovou, frézovanie madeiry a podobne, tiež vaječné škrupiny z kačacích, husacích či pštrosích vajec. Špecializovaná výroba má však aj svojich predchodcov. V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). Podobne môžeme hovoriť o výrobe vajíčok z čokolády a medovníka.
K pôvodným geometrickým ornamentom a zobrazeniam pracovných poľnohospodárskych nástrojov, ktorých význam bol pravdepodobne magický, pribudli novšie - rastlinný a figuratívny dekór, ktorý bol ovplyvnený renesančnými a barokovými motívmi a neraz súvisel s výšivkovým ornamentom. Vyskytoval sa na leptaných a vyškrabovaných krasliciach. Mladšieho dáta je grafická výzdoba s náboženskými nápismi („Aleluja“, „Pán vstal“) alebo ľúbostného obsahu („Z lásky“).
Batizovce sú jednou z lokalít, kde je rozšírená výroba kraslíc pred Veľkonočnými sviatkami. Dievčence po oblievačke šibačom dávajú vyškrabávané vajíčka s rôznymi písanými veršíkmi.
„Červeno vajičko v ručke mam,koho rada vidim tomu ho dam“
„Oblej ma šuhajko, veď voda je na to, dostaneš vajičko Veľkonočné za to“
„To vajičko davam, koho rada mavam“
„To vajičko beži, komu prinaleži“