Veľkopoľsko-uherecký kras tvorí riečno-krasový až riečny reliéf s ojedinelými prvkami krasu na odkryvoch krasovejúcich hornín. Podobne ako v ostatných častiach Tribeča, aj tam sa vyvýšeniny viažu na kremence, kým susedné vápence sú v depresných polohách, čo má za následok ich vysoký stupeň pokrytosti zvetralinami.
Veľkopoľsko-uherecký krastvorí úzke súvislé pásmo krasovejúcich hornín na SV okraji Tribeča medzi obcami Veľké Uherce a Píla. Na juhu a na západe región vyčleňuje krištalinikum Rázdiela, na JV kremencový chrbát Sokolca až k Tomovmu štálu. Na severe a SV sa štruktúra, ktorú A. Biely roku 1975 vyčlenil ako krížňanský príkrov, ponára pod vulkanity pohoria Vtáčnik. Krasové javy sa viažu na rozčlenený nesúvislý pás sivých triasových vápencov na báze príkrovu. Sú lokálne v priaznivej orografickej situácii v úbočiach dolín (Píla, Dobrotínska jaskyňa), alebo tvoria vyvýšeniny, kde podzemné priestory vznikajú na tektonicky predisponovaných polohách, ako na Malej Ostrej pri osade Müller. Dolomity, ktoré v stavbe príkrovu prevládajú, nejavia známky skrasovatenia.
V okolí Píly sa kras viaže na sivé vápence, ktoré obnažila dolina Píľanského potoka, ale najmä pravostranná dolina 1 km SZ od Píly. Pás vápencov sa tiahne tiež VZ smerom ku Sokolcu, pričom sa rozčleňuje stráňovými dolinkami. Na povrchu vápencov sa zachovala plošina starého zarovnania siahajúca aj do bočnej doliny pod štál Mirt. Vápence tvoria bralnatý stupeň s povrchovým a podzemným skrasovatením. V hornej časti bočnej doliny sa potok pod Zimmermanovým štálom ponára v úrovni spomínaného zarovnania.
V tejto bohatej lokalite na jaskyne a krasové útvary v strmom bralnom stupni asi 250 m južne od jaskyne Oblúk sa nachádza Jazvečí hrad dlhý 16 m.
Čítajte viac: http://antonkaiser.blog.sme.sk/c/67672/Jaskyne-a-krasove-utvary-Tribeca.html#ixzz2zFcpngVZ
POZNÁMKA: krabica sa nenachádza v jaskyni, je nad vchodom a preto nie je potrebné ísť dovnútra - kto chce, môže na vlastné riziko ísť dovnútra