MUDr., PhDr. Ján Jessenius
lekár-chirurg, anatóm, vzdelanec, filozof, významný predstaviteľ humanistickej vzdelanosti, dejateľ československého protihabsburského odboja, českej a slovenskej kultúry
* 27.12.1566 Wroclaw, Poľsko
† 21.06.1621 Praha
vzdelanie
základná a stredná škola, Wróclaw
1583 – 85 artistická fakulta univerzity vo Wittenbergu a Lipsku (filozofiu a medicínu)
1587 po obhájení dizertačnej práce o nesmrteľnosti duše dosiahol hodnosť bakalár
1588 – 91 pokračoval v štúdiu medicíny na univerzite v Padove
1591 obhájil svoju lekársku tézu o tzv. trojdňovej zimnici ako dôsledku ochorenia žlče a filozofickú prácu o nároku ľudu na odboj proti tyranom a získal tituly PhDr. a MUDr.
životopis
Syn slovenského zemana. Otec Baltazár Jesenský pochádzal z Horného Jasena. Ako schopného diplomata ho v polovici 16. storočia poverilo hornouhorské zemianstvo úlohou získať finančnú pomoc pre boj s Turkmi v bohatom meste Sliezska Vratislavi (dnes Wroclaw v Poľsku). Tu sa napokon oženil s Martou Schillerovou, dcérou wroclawského mešťana. Narodil sa im syn Ján, ktorý bol vychovaný v meštianskom prostredí.
Už v rodisku si osvojil princípy nemeckého protestantského humanizmu, humanistickú a renesančnú kultúru počas štúdia v Padove. Celý život prejavoval záujem o kultúrne dianie, najmä v Prahe udržiaval styky s poprednými humanistickými vzdelancami (astronóm Tycho de Brahe, cisársky matematik J. Keppler, matematik, botanik, alchymista, astronóm, geograf a lekár T. Hájek z Hájku, J. Typotius, M. Bacháček, lekár, botanik a filológ A. Zalužanský zo Zalužian a i.). Zásady humanistickej kultúry vštepoval svojim univerzitným poslucháčom, šíril ich v spoločenskom prostredí, v ktorom pôsobil, vlastnými prácami a vydávaním diel iných autorov. V kultivovanom a pútavom štýle písal filozofické, politické a spoločenské, ale i lekárske diela.
Po skončení mestskej školy v rodisku vyštudoval vo Wittenbergu a Lipsku filozofiu a medicínu. Keďže mal vyššie ambície, pokračoval v štúdiu na univerzite v Padove, kde sa spriatelil so študentmi z Čiech a Horného Uhorska, teda Slovenska. V Padove si po prvýkrát uviedol svoje priezvisko ozdobené prídomkom – z Veľkého Jasena. Ako protestant nemohol získať doktorát na padovskej katolíckej univerzite, diplom mu potom udelila pražská Karlova univerzita.
Po skončení štúdia sa oženil s meštiankou Máriou Felsovou. Na pozvanie dánskeho astronóma Tycha de Brahe navštívil v júni 1600 Prahu a vykonal tam verejnú pitvu, prvú v strednej Európe. Opísal ju v osobitnom diele – Pražská pitva. Praha ho natoľko upútala, že v roku 1602 sa stal jej obyvateľom. Bol však ženatý, čo vylučovalo možnosť jeho profesionálneho uplatnenia na Karlovej univerzite. Zostal pracovať ako praktický lekár a vykonal ešte niekoľko pitiev. Stýkal sa aj s dvorom cisára Rudolfa II.
Po manželkinej smrti v roku 1612 štyri roky cestoval po Európe. Do Prahy sa vrátil na jar 1616, kedy prebiehal zápas českej šľachty s cisárom Ferdinandom II. za navrátenie slobody českému národu. Postavil sa na stranu pravdy a spravodlivosti a odovzdal boju Čechov za vymanenie sa spod nadvlády Habsburgovcov všetok svoj um a silu, nakoniec aj vlastný život.
V roku 1618 navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. Jeho zámer nevyšiel, navyše bol za tento úmysel niekoľko mesiacov väznený. Podarilo sa mu však v tom období nadviazať priateľstvo s turčianskym županom Révaiom, čo tiež motivovalo jeho pretrvávajúci vzťah k Turcu.
Po návrate do Prahy pomáhal pripravovať odboj Čechov, ktorý v roku 1620skončil na Bielej hore porážkou a jeho organizátorov žalárovali. Medzi 27 obeťami habsburského násilia bol aj Jessenius. Po mučení im 21. júna 1621 na Staromestskom námestí v Prahe kat zrazil mečom hlavy.
Zostala po ňom malá adoptívna dcéra Julinka a hlboká stopa v histórii, ozdobená aj jeho bohatou vedeckou činnosťou filozofa (napr. Zoroaster) a lekára (napr. Pražská pitva, Rady proti moru). Z politických diel je najvýznamnejší Ohlas k českým stavom.
Odbornou lekárskou spisbou sa zaoberal najmä počas pôsobenia vo Wittenbergu. Anatomickými prácami sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov tejto disciplíny vo svojej dobe. Jeho opis pitvy mal veľký ohlas v lekárskej i laickej verejnosti. Podal v ňom zloženie ľudského tela, uloženie jednotlivých orgánov a ich funkciu. V podstate išlo o výber z Vessaliovho diela, ktorý obohatil o najnovšie poznatky talianskych anatómov. Obsahoval však aj niektoré nové poznatky, ktorými prekonal svojich predchodcov (napr. nové objavy pri opise a hodnotení činnosti sluchových a rečových orgánov; jeho poučky o spôsobe videnia použil v novej teórii videnia J. Keppler). Znaky pôvodnosti mala jeho rozprava o kostiach - podrobne opísal sústavu, počet a skladbu kostí. V návode k chirurgickej praxi zdôvodnil význam chirurgie (staršie lekárske autority nepokladali za lekársku disciplínu, ale za remeslo) pre medicínu, rozobral jednotlivé chirurgické úkony, opísal nástroje a spôsob ich používania, výrobu protéz. Za základ mu slúžili najmä práce francúzskeho chirurga A. Parrého. Vložil do neho aj svoje kritické pripomienky a chirurgické skúsenosti. Záujem odborníkov vyvolala jeho rozprava o krvi – Diagnostika chorôb podľa farby, hustoty a zrážavosti krvi (podobná práca o moči zostala v rukopise). V nevydanom osobitnom liste P. Magnovi, lekárovi panovníka Mateja, vyložil názory na vlastnosti liečivých, najmä karlovarských prameňov. Osobitnú skupinu prác tvoria dizertácie absolventov medicíny vo Wittenbergu, napísané pod jeho vedením. Spravidla v nich vyjadrovali jeho názory, prevažne v prácach z internej medicíny.
Vo filozofických dielach vychádzal najprv z aristotelových princípov, neskôr z novoplatónskeho učenia. Bol aktívnym propagátorom humanistických ideí. O ich rozšírenie sa zaslúžil reedíciou mnohých diel. V jeho filozofickom myslení sa spájala renesančná filozofia so svetonázorom lutherovskej reformácie, čiastočne ho však ovplyvňovali i jeho praktické lekársko-prírodovedné poznatky a skúsenosti. Pri výklade nesmrteľnosti duše vychádzal z Aristotela a Biblie. Dušu pokladal za podstatnú, osebe existujúcu nemennú formu, ktorá nepotrebuje na poznávanie príčin a účinkov nijaký fyzický orgán. Zaoberal sa vzťahom fyziky (vo vtedajšom chápaní prírodných vied vôbec) a filozofie (metafyziky) a došiel k záveru, že napriek zásadným rozdielom sa majú v záujme dokonalého poznania dopĺňať. Podľa neho počiatkom všetkého bytia je jedna nestvorená všeobsahujúca podstata, ktorá vyžarovaním vytvára zo seba stvorené bytia. Akt stvorenia vysvetľuje kresťansko-novoplatónsky - prvé stvorené súcno je priestor, nekonečný vo všetkých smeroch a nehybný, vyplnený prasvetlom a vnímaným svetlom. V Patrizziho a jeho vlastných názoroch sa odrážal vplyv Kopernika a G. Bruna. Aristotelovskú scholastickú filozofiu, udomácnenú na nemeckých protestantských univerzitách, rozvíjal v diele o sympatii a antipatii v prírode. Vyslovil v ňom však aj pokrokové zásady vedeckého bádania - pri skúmaní sa nemožno odvolávať na zásah boží, treba hľadať vnútorné príčiny javov. Vydaním Savonarolovho diela chcel nemeckú verejnosť oboznámiť s jeho filozofiou a reformnými snahami. S podobným poslaním vydal humanistu K. Sigonia, bádateľa v dejinách starého Ríma a Atén.
Osobitnú skupinu jeho literárnej tvorby predstavujú spisy napísané v súvislosti s jeho politickou a verejnou činnosťou. Obsahujú o. i. doklady o tom, že si uvedomoval svoj pôvod, keď najväčší obdiv a lásku venoval Čechám - v Pražskej pitve označil Prahu za najbohatšie a najvznešenejšie mesto v Európe. Politicky sa formoval v protestantskom prostredí, názory na vládu najkoncentrovanejšie vyjadril v spise Pro vindiciis, contra tyranos. Vyslovil názor, že poddaní a vladári majú byť navzájom viazaní povinnosťami a právami, odmietol Mac-chiavelliho učenie o moci vladára, priznal ľudu právo na odpor voči tyranskej vláde. V oslavnom spise na kráľa Mateja podal prehľad uhorských kráľov od najstarších čias. O uhorské dejiny sa zaujímal aj ako dvorný historiograf. Roku 1612 v liste turčianskemu županovi a strážcovi uhorskej koruny Petrovi Révaiovi písal o význame koruny ako odznaku kráľovskej moci, ale odporúčal mu do priazne aj svojich príbuzných v Turci. Ako delegát českých stavov na uhorskom sneme v Bratislave opísal poslanie a zážitky v osobitnom spise (Legationes...). Ako funkcionár pražskej univerzity obrátil sa osobitným spisom na české stavy so žiadosťou o podporu univerzity a pozdvihnutie jej úrovne, akú mala v minulosti.
Písal aj príležitostné verše vydané samostatne alebo v spisoch iných autorov; ojedinelý prípad je spracovanie príbehu De rustico Boemo. Podobne vyšli jeho príležitostné reih nad hrobom zomretých priateľov (napr. Tycha de Brahe), prejavov prednesených z postu akademického funkcionára ap.
Jeho literárne dielo v českých krajinách po poprave systematicky ničili, takže sa zachovalo najmä v nemeckých univerzitných knižniciach, čiastočne na území Slovenska.
Na jeho počesť bola pomenovaná lekárska fakulta - Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine.
Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského (JLF UK) je jednou z troch lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl v Slovenskej republike. Jej história siaha do roku 1962, kedy vzniklo v Martine detašované pracovisko bratislavskej lekársky fakulty. Samostatná fakulta bola zriadená v roku 1969 a stala sa integrálnou súčasťou Univerzity Komenského.
JLF UK zastáva popredné miesto v oblasti pregraduálneho medicínskeho vzdelávania doma i vo svete. Zabezpečuje všetky stupne vzdelávania a poskytuje možnosť štúdia v študijných programoch všeobecné lekárstvo, zubné lekárstvo, ošetrovateľstvo a v nelekárskych študijných programoch pôrodná asistencia a verejné zdravotníctvo. JLF UK bola vôbec prvou lekárskou fakultou na Slovensku, ktorá v akademickom roku 1990/1991 začala poskytovať 5-ročné magisterské štúdium v študijnom odbore ošetrovateľstvo a tiež ako prvá otvorila v akademickom roku 1991/1992 štúdium všeobecného lekárstva v anglickom jazyku pre zahraničných študentov – samoplatcov. JLF UK sa aktívne podieľa na vzdelávaní doktorandov. Počet študentov študujúcich na jednotlivých stupňoch a formách štúdia v akreditovaných študijných programoch sa medziročne pohybuje na úrovni cca 1 500 študentov.
Fakulta zabezpečuje aj ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov - špecializačné štúdium, certifikačné študijné programy a programy sústavného vzdelávania. Na JLF UK sa v roku 2009 ako na prvej zo slovenských lekárskych fakúlt uskutočnila skúška v rámci špecializačného štúdia.
Okrem vzdelávacej činnosti je prioritou fakulty aj liečebno-preventívna starostlivosť. Fakulta disponuje teoretickými, predklinickými a klinickými pracoviskami, vybavenými modernou technikou. Má zriadené výučbové základne v zdravotníckych zariadeniach, pričom väčšina z nich je sústredená v Univerzitnej nemocnici Martin. Celkovo na pracoviskách JLF UK pôsobí cca 430 zamestnancov.
Zdrojom získavania nových poznatkov slúžiacich k výchove budúcich generácií je vedecko-výskumná činnosť, ktorá sa postupne vyprofilovala do šiestich komplexných výskumných oblastí: problematika respiračného systému v zdraví a chorobe, starostlivosť o matku a dieťa, problematika zhubných nádorových ochorení, problematika ochorení centrálneho a periférneho nervového systému, problematika vybraných vnútorných chorôb a oblasť nepriaznivých vplyvov životného a pracovného prostredia. JLF UK má tri Centrá excelentnosti, ktoré vznikli s podporou štrukturálnych fondov Európskej únie ako súčasť siete Excelentných pracovísk výskumu a vývoja. Ide o Centrum excelentnosti pre perinatologický výskum, Centrum experimentálnej a klinickej respirológie a Centrum excelentnosti pre výskum v personalizovanej terapii.
JLF UK je úspešná v získavaní zdrojov z domácich a zahraničných grantových schém, zapája sa do riešenia medzinárodných projektov, je aktívna v oblasti zahraničných vzťahov, má podpísané bilaterálne zmluvy so zahraničnými univerzitami, fakultami a inštitúciami. Má bohatú publikačnú aktivitu, za celú jej existenciu bolo evidovaných okolo 17 400 publikačných výstupov a zaznamenaných 18 000 citácií. Od roku 2001 vydáva vlastný fakultný vedecký časopis Acta Medica Martiniana. Akademická ratingová a rankingová agentúra ARRA opakovane vyhodnotila JLF UK ako najlepšiu lekársku fakultu na Slovensku.
JLF UK sa úspešne darí realizovať aj dlhodobý zámer v oblasti získavania a budovania nových priestorov pre aktivity v oblasti pedagogickej a vedecko-výskumnej, a síce centralizovať objekty do jednej lokality – do urbanistickej zóny pre vzdelanie, kultúru a oddych na Malej Hore. Podporuje klubovú, športovú, kultúrnu a vedeckú činnosť študentov združených v záujmovom združení Martinský klub medikov.
JLF UK sa od svojho vzniku rozvinula na ustanovizeň, ktorá sa podieľa na zvyšovaní úrovne vzdelávania formovaním vedomostného aj morálneho profilu absolventov, na vytváraní kvalitných podmienok pre štúdium, má vynikajúci kredit aj v zahraničí a napĺňa vedecko-výskumný program.
Samotna keška: pri hľadaní buďte velmi opatrní,aby pôvodné miesto umiestnenia nebolo prezradené.Kešku po zalogovaní vráťte na pôvodne miesto,tak ako ste ju našli.
Do logbooku prosím píšte iba dátum a nick !!! vopred Vám Ďakujem.
Prajem Vám veľa úspechov