Výšinná poloha pôvodne osídlená v eneolite, dobe laténskej a staršej dobe rímskej. Na základe niektorých nálezov sa predpokladá, že táto poloha bola využitá aj vo včasnom stredoveku. Najmä vďaka nálezom zlatých a strieborných mincí bola lokalita intenzívne prekopávaná už od prvej polovice 19. storočia mnohými amatérskymi bádateľmi, ako aj miestnymi obyvateľmi. Krátky zisťovací výskum pod vedením P. Čaploviča uskutočnilo Oravské múzeum v rokoch 1957 a 1958. Na tento výskum nadviazali ďalšie výskumné práce na lokalite, ktoré prebehli koncom sedemdesiatych rokov a v osemdesiatych rokoch 20. storočia.
V roku 1878 sa našiel poklad zlatých a strieborných mincí na hradisku Trniny pri obci Veľký Bysterec. Veľkobysterecké mince sú strieborné tetradrachmy, ale medzi nimi sú zastúpené aj 2 druhy zlatých mincí: prvý druh je podobný tzv. mušľovitým statérom českých Keltov. Zobrazenie podobné mušli súviselo s kultovými predstavami tvorcov. Druhý typ je jedinečný, má zvláštny lopatkovitý tvar a bizarnú ornamentiku, čo svedčí o vlastnej tvorivej ceste výrobcu. V žiadnom inom náleze sa podobné mince nevyskytli. Jedinečné sú strieborné tetradrachmy, ktoré majú na lícnej strane hrboľ a na rube štylizovaného koňa.
Ku keške: Najlepší prístup ku keške je po chodníčku vedúcemu po hrebeni Trnín v smere od Beňovej Lehoty, aj keď je tu treba prekonať elektrický ohradník. V dnešnej dobe už je to akosi bežná kulisa lúk a pasienkov. Keška je uložená na vrchole Trnín pri starom pni.
