|
Michaľany
ležia v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny pri severozápadnom úpätí Zemplínskych vrchov. Nadmorská výška obce je 123 až 175 m.n.m. Obec a jej okolie majú znaky kontinentálneho podnebia. Bývajú tu teplé, prevažne suché letá a chladné zimy. Priemerná ročná teplota je 9 °C. Ročný priemer zrážok je 550-600 mm.
Zaujímavosťou je, že celé územie obce pokrývalo more v období mladších treťohôr. Vulkanickou činnosťou na mnohých miestach tohto územia vznikli ryolitové tufy, nachádzajúce sa v sedimentoch pozorovateľných najmä v Kazimíri.
Prvé dôkazy o existencii človeka na tomto území pochádzajú z mladšieho obdobia staršej doby kamennej (paleolitu). Veľké množstvo rôznych nástrojov pochádza z nálezísk v okolí blízkych obcí Hrčel, Kašov, Kysta, Cejkov. Sú to rôzne nástroje, črepy, škrabadlá, rydlá, ba aj modelovaná hlina.
Asi od 5. tisícročia p.n.l. prestáva ľudstvo závisieť od priamych darov prírody a začína si prírodu podmaňovať. Okolo roku 1800 p.n.l. začína v tejto oblasti doba bronzová. Z toho obdobia sú bohaté náleziská depotov, obsahujúce rôzne šperky, prstene ale aj ihlice, kosáky, sekery, nože a iné predmety. V prvej polovici 1.tisícročia p.n.l. prenikli do Karpatskej kotliny indoeurópske kmene. Dostali sa sem Tráci, ktorí rýchlo splynuli a vytvorili kuštanovickú kultúru. Bohatšie stopy mladšej doby železnej tu zanechal pobyt Keltov, ktorí prišli cca 300 p.n.l. Vybudovali spolu s domácim obyvateľstvom opevnenú osadu tzv. oppidium Zemplin.
Koncom 4. a najmä v 5. storočí prichádzajú do našich krajov a postupne osídľujú naši predkovia - Slovania. Prichádzajú z priľahlej oblasti dnešnej západnej Ukrajiny a južného Poľska.
Koncom 9. storočia prekazil intenzivny rozvoj slovanského osídlenia v tomto regióne, ale aj celej strednej Európe mocný náraz maďarského kmeňového zväzu. Proti tomuto vpádu vyše 20 000 mužov maďarskej jazdy, jedného tureckého a siedmych ugrofínskych kmeňov sa spočiatku nevedeli brániť pešiaci a ťažkoodenci európskych panovníkov, a tak Maďari nadobudli bezprostredný vplyv v polovici 10. storočia južne od Miškolca a južne od Kráľovského Chlmca. Severnejším oblastiam, kde bolo treba bojovať v priamych šíkoch, sa Maďari vyhýbali. Keďže sa časom nemohli uživiť iba chovom dobytka, začali sa od rozptýlených slovanských roľňíkov priúčať poľnohospodárstvu.
Knieža Gejza, jeden z príslušníkov Arpádovského rodu pomocou vlastnej družiny i cudzích rytierov krvavo potlačil odbojných kmeňových a rodových náčelníkov, čím sa stali od jeho moci závislí všetci súkmeňovci - pastieri. Jeho syn Štefan I. pokračoval v tradícii svojho otca budovať administratívne celky a pomocou cirkvi obsadzoval aj Potisie, Sedmohradsko, pripojil k Uhorsku aj juhoslovenskú nížinu. Usadzovanie cudzincov však nezmenilo trvalý slovanský charakter. Prvé písomné zmienky pochádzajú z 13. storočia z rozmanitých dobových písomných prameňov ako sú stredoveké listiny, donačné listiny, zákonníky, daňové zoznamy, urbáre. Prvá písomná zmienka o Michaľanoch pochádza z roku 1252, podľa ktorej kráľ Bela IV. daroval osadu na ľavom brehu rieky Roňavy zemepánovi Michalovi Bertholdovi za preukázané zásluhy v bojoch proti Tatárom.
Pre hospodársky život stredného a severného Zemplína mala veľký význam výstavba železničnej trate SVK Nové Mesto - Michaľany - Humenné, ktorá bola odovzdaná verejnosti v roku 1871. Pre štát mala táto severovýchodná trať veľký strategický význam, lebo bola súčasťou železnice, ktorá spájala Budapešť s Poľskom. Železničná stanica sa stala od svojho vzniku dôležitou železničnou križovatkou. Ľudia sa sem prisťahovávali aj kvôli tomu, že zamestnávala množstvo ľudí aj z okolitých dedín. Jej význam vzrástol najmä po II. svetovej vojne kedy sa zlepšili kontakty ČSR so Sovietskym zväzom a to v osobnej ako aj tovarovej preprave. Stanica bola mimoriadne frekventovana v roku 1947, keď pre slabú úrodu boli dojednané a zrealizované dodávky zo Sovietskeho zväzu a Rumunska. Cez stanicu prešlo v krátkej dobe 14 495 vlakov, ktorými sa prepravilo 5000 ton obilia. V roku 1949 stúpol počet zamestnancov na 380 aktívnych a 72 penzistov. V roku 1961-1962 bola trať elektrifikovaná. Od roku 1993 kedy pribudli železnične uzly Košice - Trebišov sa oslabla doprava aj smerom do Čiernej nad Tisou a tento uzol stráca na kľúčovom postavení aké malo kedysi.
|
|
|
Ku keške:
Cieľov tejto kešky je viacero. Prvý je informačný. V listingu je pár veľmi štavnatých informácii o tejto obci, ktorá mi je z istých dôvodov veľmi srdcu blízka. Druhý je príjemný. Teda úloha je spríjemniť čakanie na akýkoľvek vlak. Podobne by som i ja bol s radosťou v minulosti takúto zábavku privítal, keď som sa tu plnokrát na vlak načakal. Tretí je oddych na krásnom novovybudovanom posedení s kameňom ako dominantou námestíčka. Štvrtý je precvičiť si trocha stealth technológiu. V podstate okolo celej stanice je kamerový systém a pri čakaní na vlak aj kopec zvedavých očí. Samozrejme že sa vykašlite na súradnice, tie sú vám aj tak v tejto železnej klietke úplne na nič. Kešku ani voľným okom nezbadáte, preto sa sústredte na spojler. Ak nájdete ten, až potom sa oddávajte šmátraniu. V noci môže byť pohyb po stanici veľmi podozrivý - odlov preto v nočných hodinách neodporúčam. Keška sa nachádza pri vchode do stanice od koľajiska. Vstup na koľaje je zbytočný a môže byť nebezpečný - kvôli vlastnej bezpečnosti to nerobte (iba žeby Vám už teda šiel vlak).
Na lov sa vydajte iba ak ste si istý, že kešku stihnete vrátiť aj na miesto. Manipulácia s nano môže byť časovo náročnejšia a keď to teda chcete stihnúť pred odchodom vlaku, dajte si dostatok času. Aj preto, že pred odchodom tam bude viac očí.
Sám som zvedavý ako toto dobrodružstvo dopadne, tak teda poďme na to.
|
|