Národná prírodná rezervácia Regetovské rašelinisko je pozostatkom poslednej doby ľadovej. Za rezerváciu bolo toto územie vyhlásené v roku 1979 na ploche o celkovej výmere 2,55ha, pre účely vedecko výskumnej činnosti a ochranu vzácnych slatinno-rašelinových spoločenstiev na východe Slovenska. Územie Regetovského rašeliniska sa nachádza v terénnej zníženine, ktoré je zavodňované potôčikoma niekoľkými prameňmi po obvode. Leží v výške okolo 500 m n. m. a domáci obyvatelia ho poznajú aj pod názvom Stav.
Z jazier, jazierokalebo v bezodtokových panvách a zníženinách s mimoriadne slabým odvodňovaním vznikol počas dlhého vývoja, ktorý siaha až do poslednej doby ľadovej zvláštny typ mokradí, ktorému sa hovorí rašelinisko. Kľúčovú úlohu pritom hrá rastlinstvo - rašeliník. Obyčajne sa plávajúci vankúš z rašeliníku a ostríc vytvára najprv pozdĺž pobrežnej čiary jazier alebo na okraji zamokrených zníženín, odtiaľ sa postupne rozširuje do ich stredu. Rašeliník sa vyznačuje schopnosťou rásť nahor a zospodku odumierať, pričom mŕtve časti s veľkými bunkami pôsobia doslova ako špongia. Nasávajú prebytočnú vodu a zadržiavajú ju, aj keď sa rastom rašelinníka centrum rašeliniska vyvýši. Vankúš rašelinníka hrubne, na vrchnej strane vyrastajú nové rastliny a ich predchodcovia postupne odumierajú. Keď sa povrch rašelinníka dostatočne spevní, zakorenia sa na jeho povrchu kry a stromy. Rešelinisko sa často v praxi rozozná podľa povrchového usporiadania vegetácie: "oko" voľnej vody obklopuje plávajúci vankúš z rašelinníku a ostríc a ten zase obrastajú kry a v ďalšom pásme aj niektoré druhy stromov, ktoré sú odolne voči vode. Časom sa však môže stať, že postupujúci rašelinník pohltí aj oko voľnej vody a pokryje celú panvu. Hmota, ktorá nakoniec zaplní rašelinisko sa skladá z čiastočne rozložených rašeliníkov a ďalších rašelinných rastlín. Rašelina vzniká preto, že v mimoriadne kyslej vode chudobnej na kyslík neúrežije takmer nič, dokonca ani mikroorganizmi spôsobujúce tlenie. Rozklad zvyškov tela rastlín prebieha v tomto prostredí tak pomaly, že v niektorých rašeliniskách sa našli mumifikované mŕtvoly staré niekoľko sto rokov.
Podľa stupňa zamokrenia je tu celá škála ostricovných spoločenstiev, ktoré boli v minulosti na relatívne suchších miestach kosené. Takto sa tu udržiavali trávinné spoločenstvá, v ktorých rastú veľmi vzácne druhy. Ako sa po niekoľkých rokoch ukázalo, kosenie bolo veľmi potrebné, pretože sa nemohli omladzovať jelšové porasty. Na niektorých miestach po vylúčení kosenia vytvorili totiž hustý nálet, ktorý zarástol vzácne lúčne spoločenstvá. Dochádza tu k porušeniu floristického zloženia týchto porastov a mohlo by dôjsť i k zániku niektorých druhov, ktorým vyhovujú ekologické podmienky trávinných spoločenstiev. Preto je z hľadiska ochrany Regetovského rašeliniska najdôležitejšou úlohou zabezpečenie terajšieho vodného režimu a takých ochranných opatrení, ktoré zabránia nežiadúcej sukcesii, ktorá by v priebehu niekoľkých desaťročí znamenala koniec lúčnych slatinno-rašelinných spoločenstiev na úkor hustého jelšového lesa.
Prevládajúcim lúčnym spoločenstvom sú porasty ostrice oblastnej (Carex diendra) a ostrice zobáčikatej (Carex rostrata), súvislé porasty tvovrí vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), hojná je rosička mäsožravá (Drosera rotundifolia), vzácna je paparaď hrebenistá (Dryopteris cristata), nátržnica močiarna (Potentilla palustris) i papradník močiarny (Thelypteris palustris) a predovšetkým veľmi vzácny diablik močiarny (Calla palustris). Táto vzácna kvetena sa vyvinula na súvislej vrstve mnohých druhov vzácnejších rašelinníkov (Sphagnum sp.) a machov. Krovinaté spoločenstvo vŕby popolavej a menšie skupiny slatinno-rašelinných jelšín spolu so vzácnou a zachovalou vegetáciou lúk, aké sú na Regetovskom rašelinisku, neboli doposiaľ inde na území východného Slovenska zistené. Preto Regetovské rašelinisko má pre ochranu týchto spoločenstiev celoslovenský význam.
Pri odlove si dávajte pozor! Keška sa nachádza na málo frekventovanom chodníku, ale je dobré aby ste na jej odlov boli dvaja. Neďaleko kešky je často využívaný poľovnícky posed, preto v rámci dobrých vzťahov s poľovníkmi nedoporučujem odlov krabičky v skorých ranných a večerných hodinách, keď sa na posede môžu nachádzať poľovníci a to hlavne počas sviatkov a víkendov. Psov doporučujem mať riadne označených reflexným materiálom a aspoň na tomto úseku ich mať na vodítku.