Jurij Alexejevic Gagarin Multi-Cache

Jurij Alexejevič Gagarin (*1934) bol sovietsky kozmonaut, prvý človek, ktorý vzlietol do vesmíru. Na svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Obletel Zem a po 108 minútach pristál.

Po návrate z letu do vesmíru sa stal hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži svojich verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii, súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967.

V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 pri cvičnom lete zahynul. Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny, ktorá žila v dedine Klušino v Smolenskej oblasti. Otec, Alexej Ivanovič Gagarin, bol tesár a stolár. Matka, Anna Timofejevna, bola dojička, neskôr postúpila na vedúcu mliečnej farmy kolchozu. Gagarinovci mali štyri deti, najstaršieho Valentina, jedinú dcéru Zoju, Jurija a najmladšieho Borisa. V máji 1945 sa Gagarinovci presťahovali do Gžatska. Roku 1949 Jurij Gagarin dokončil 6. triedu základnej školy a rozhodol sa vyučiť remeslu. Prijali ho do učilišťa pri podniku poľnohospodárskych strojov v Ľubercy pri Moskve na výučbu v odbore zlievač.

V októbri 1954 ho prijali do saratovského aeroklubu, od jari 1955 už Gagarin lietal na Jaku-18. V lete dokončil štúdium a rozhodol sa pre dráhu stíhacieho letca. Na jeseň 1955 bol prijatý na vojenskú leteckú školu v Orenburgu. V druhom roku štúdia mal Gagarin problémy s pristávaním s cvičným MiGom-15UTI a hrozilo mu dokonca vylúčenie zo školy. Nakoniec leteckú školu ukončil s vyznamenaním. Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvoch tisíc záujemcov ostal nakoniec medzi najužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. 12. apríla 1961 o 6 hodine a 7 minúte svetového času odštartoval Jurij Gagarin v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. (Traduje sa jeho radostné zvolanie pri zážihu motorov: „Поехали!“ – Ideme!) 

...asi minútu po štarte dosiahlo preťaženie 3-4G a postupne sa znižovalo. Gagarin to znášal dobre, pulz mu vzrástol zo 64 na 150 úderov za minútu. Motor 2. stupňa rakety (blok A) se vypol neskôr ako bolo plánované a preto Vostok 1 nabral vyšiu rýchlosť a namiesto plánovaného letu vo výške 180-230 km nad povrchom Zeme sa dostal na dráhu s parametrami 181-327 km. V 57. minúte loď dosiahla výšku 327 km. Gagarin sa napil čosi zjedol a chystal sa na návrat.
Zostup bol komplikovaný. Motor Vostoku loď zbrzdil no nefungoval tak, ako bo načasovaný. Riadiaci systém preto neoddelil prístrojový úsek kabíny. Loď naviac začala rotovať čo síce Gagarin oznámil stredisku no v tom momente mu nikto nevedel nijak pomôcť ani poradiť. Po 10tich minútach automatika konečne prístrojový úsek odstrelila a loď sa otočila správnym smerom a rotácie prestali. Teplota ochranného štítu dosiahla 2000 °C a preťaženie bolo až 10 G. Vo výške 7 km sa odstrelil poklop, pilot bol katapultovaný a pristál padákom vedľa kabíny. V dôsledku opísaných odchýlok loď nedoletela do plánovanej pristavacej oblasti južne od Kujbyševa, ale pristála pri dedine Smelovka ležiacej neďaleko mesta Engels v Saratovskej oblasti. Pretože miesto pristania leží na západ od kozmodromu Bajkonur, kde Vostok 1 odštartoval tak v skutočnosti Gagarin neobletel Zem kompletne. Jeho kozmický let trval 108 minút a bol to nie len prvý, ale dodnes aj najkratší orbitálny kozmický let.

Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty, čo sovietska vláda dobre využila. Jurij Gagarin bol povýšený z nadporučíka na majora, vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom. 14. apríla ho triumfálne privítali v Moskve a v nasledujúcich dňoch a mesiacoch po celom svete od Londýna až po Havanu.

Prvá zahraničná dovolenka Jurija Gagarina viedla do Prahy a jej úvodnú časť trávil v Karlových Varoch, ale ani tam nemal súkromie. Často ho vyrušovali novinári, ktosi mu organizoval jednu akciu za druhou, stále sa musel rozprávať s neznámymi funkcionármi. Na východné Slovensko sa však dostal už po určitej aklimatizácii a pôsobil uvoľneným dojmom. Do Košíc pricestoval v utorok večer 11. júla 1966 lietadlom z Prahy.

Rád ochutnával slovenské špeciality vrátane tekutých. Prvá príležitosť sa mu naskytla hneď po prílete na jazere Izra. Čakal ho tam táborák, živánska a spoločnosť mladých ľudí. Prenocoval v chate, ktorú potom pomenovali Gagarinka. Aspoň tak to stojí čierne na bielom v kronike obce Slanec. Dnes je to objekt číslo 5 v chatovej osade na Izre. Ráno sa išlo na ryby, ale kozmonautovi tie izerské akosi „nebrali“. Ťahalo ho to do slovenských veľhôr, ale opäť sa nevyhol povinnej jazde.

V stredu predpoludním musel absolvovať prehliadku Východoslovenských železiarní. V oceliarni mu navliekli hutnícky habit a do rúk dali zlievačskú lyžicu. Išlo mu to od ruky, nie náhodou sa kedysi vyučil za zlievača. Nakoniec sa zúčastnil na besede v hutníckom učilišti v Šaci. Neskôr ho po Gagarinovi aj pomenovali, ale po roku 1989 to nové vedenie vrátilo do pôvodného stavu.

Cestou do Popradu sa sprievod so vzácnym hosťom zastavili na Spišskom salaši. Ochutnali spišskú borovičku aj baldovskú minerálku. Bavili sa o hokeji. „Obdivoval Joža Golonku a ľutoval, že ich zborná nemala vtedy takého strelca gólov,“ spomínal Pitek, ktorý ho mal u nás na starosti. Často trénovali „slovenskú hádzanú“. Raz vypil Gagarin nad svoju mieru aj pojedol čosi také, čo mu nesadlo, bolo mu zle od žalúdka. Nepomáhalo nič, ani sóda bikarbóna. Bezradný Pitek mu poradil liečiť sa po slovensky a strčiť prsty do hrdla. Kozmonautovi sa hneď uľavilo a s uznaním povedal: „Josif, ty fakir.“ Na druhý deň ráno sa išlo na rybačku a Gagarin mal konečne šťastie – chytil niekoľko pstruhov. Poobede si ešte pozrel Štrbské pleso a vykúpal sa v ňom. Medzitým sa rozchýrilo, že vo vode je Gagarin. Keď vyšiel na breh, okamžite ho obklopili turisti a pýtali si autogramy. Bolo to na konci pobytu. Večer cestoval prvý kozmonaut domov.

V meste Houston, odkiaľ riadia americké astronauticé dianie, odhalili v roku 2012 sochu prvého človeka vo vesmíre. Rok predtým aj v Londýne. Košice majú náskok niekoľko desiatok rokov a výhodu, že námet tejto sochy ba i "model" sa vyskytol priamo v tomto meste aj osobne. Fascinácia sa pretavila aj do sochy. Gagarin v nasadení života skúša let. Zastupuje celé ľudstvo. Juraj Bartusz (1933) nás privádza na myšlienky ako je kozmonautovi v jeho module, až sa jeho raketa podobá človeku.

Touto keškou vás chcem pozvať práve na miesto, kde si ju viete pozrieť osobne a vzdať hold prvému človeku vo vesmíre, ktorý naše mesto poctil svojou osobnou návštevou.