Ypsilon Mystery Cache

Prehistóriu latinského písma môžeme vysledovať až k egyptským hieroglyfom alebo ku klínovému písmu.

Najstarším prapredkom latinského písma bola fénická abeceda (Kneidl uvádza, že sa z tohoto písma vyvinulo 80% dnešných abecedných systémov). Abecedné znaky však neboli výlučne ich vynálezom. Čiastočne abecedný systém používali Egypťania už na začiatku 3. st. pred n l. (24 spoluhlások). Na základe egyptského hieroglyfického písma bolo vytvorené v prej polovici 15. st. pred n l. protosinajské písmo (autori boli Semiti pracujúci v Egypte a na Sinaji). Z prvej polovice 2. tisícročia pred n. l. pochádza bybloské písmo pseudohieroglyfické. Existovalo tiež písmo ugaritské založené na klínovom písme. Tieto tri písma sú často uvádzané ako predchodcovia písma fénického, teórie o jeho pôvode sa však rôznia. 

Dôležitým znakom fénickej abecedy je to, že sa písala sprava doľava. Féničania boli obchodníci a ich písmo sa rozšírilo tak, že sa stalo základom väčšiny známých písiem sveta. V prvom tisícročí pred n. l. prevzali fénicku abecedu Gréci. Prvá forma gréckeho písma, grécke písmo archaické vykazuje značnú podobu s písmom fénickým a teda jeho pôvod je jasne preukazateľný. Spoluhlásková semitská abeceda však nebola pre gréčtinu ideálna. Gréci si preto abecedu prispôsobili a vložili do nej znaky pre samohlásky. 

Táto výrazna zmena už natrvalo ovplyvnila všetky európske písma. Čo sa smeru týka tak najprv gréci písali sprava doľava. V 6. st. pred n. l. už písali bustrofedónom. Na prelome 7. a 6. storočia sa však už objavujú texty písané zľava doprava a to znakmi zrkadlovo otočenými. Rozdielna fonetická skladba latiny a gréčtiny si vyžiadala aj rozdielnu zásobu znakov. Rímanom veľmi dlho stačilo 21 písmen. Vypustili znaky théta, fí, ksí. Svoj význam potom zmenil znak digamma, ktorý pôvodne označoval hlásku v (na samom začiatku fénického vau), avšak jeho fonetická hodnota se ustálila na f. Znak dzéta (Z) zmizol úplne, lebo mohol byť bez problémov nahradený jednoduchým alebo dvojitým S. 

Písmeno G se objavuje okolo roku 300 pred n. l. V tejto dobe sa tiež vytráca rozdiel mezi C a K. C neskôr prevláda. K však z abecedy nemizne, je zachované v niekoľkych slovách (napr. kalendae). Dvojí fonetický význam majú písmena I (j a i) a T (t a c, t však prevláda). 

Zaujímavý je osud gréckého písmena YPSILON. Jeho etruská varianta bola prevzatá ako znak pre v (prípadne u, dvojitá hodnota tohoto písmena pretrvala až do stredoveku). Na prelomu 2. a 1. st. p. n. l. je však zavedené aj východogrécke Y, dôvodom je grécky kultúrný vplyv, ktorý si vyžiadal aj prepis gréckých slov (napr. Zephyros). Spolu s Y sa vrátilo aj už odsúdené na zánik písmeno Z. Teraz je však zaradené na koniec abecedy (jeho pôvodné miesto zabral znak G). Potom sa už latinská abeceda stabilizuje.  

Ako najstarší príklad latinského nápisu sa uvádza tzv. Fibula Praenestina. Je to zlatá spona pochádzajúca zhruba z roku 600 p. n. l., nájdená roku 1871 v Pranestae. Je na nej napísané: manios med fhe fhaked numasioi , smer písania je sprava doľava. 

Žije v Krivjanoch. Roku 1968 založil folklornu skupinu, chtora vistupuje na festivaloch doma i u zahraňičju. Nacvičil s ňu 85 scenok a paśem autentickoho folkloru, v chtorich sam vistupuje jak bača, svadzebni starosta, ľudovi pripovidač či śpivak. Podľa joho nametu a scenara STV nakrucila uspešni serijal "Popaterce na nas". V Krivjanoch vibudoval amfiteater, vizdobeni ľudovima drevorezbami. Z joho iniciativi śe tu každoročňe kona Horňotoriski folklorni festival a v roku 2009 bulo slavnośňe otvoreno Centrum ľudovej kulturi a remeśel, jedine svoho druhu na Slovensku. Zozbiral množstvo artefaktov ľudovej kulturi vichodnoho Slovenska, hlavňe rodnoho horňotoriskoho regijonu (śpivanki, pripovidki, legendi, povesci, pripovidaňa zo života, prislovja, porekadla, opisi ľudovich zvikov či krojov). Stovki predmetov ľudovej kulturi zachraňil pred zničeňom a venoval muzejom a naukovim inštitucijom (Vlascivednomu muzeju v Prešove 1 800 kusi, Narodopisnomu ustavu SAV 20 000 negativi). Vitvoril početne publikacije o slovenskej, rusínskej, ciganskej i ňemeckej ľudovej kulture. V Krivjanoch založil mičurinskú staňicu a v Šarišskich Michaľanoch prirodovednú staňicu, dze visadzil 180 druhi rośľin rozľičnich odrod.
V roku 2011 obdržal cenu Prešovského samosprávneho kraja. Bol iniciátorom veľkej reformy spisovného jazyka. Odstránením ypsilonov a písaním mäkčeňov by sa spisovný jazyk mal zjednodušiť povedal. „Rodaci, co ešči mame v sebe kus rodnej čujnosci, tim časom mame povinosc utrimac nareče, f chtorim še zrodzilo šicko, za čim bi do nas prišli obdzivovac i Japonci!“ Človek bul stvoreni na to, žebi neznal na co bul stvoreni.

Tento veľký zástanca nárečia a bojovník za zrušenie ypsilonu sa narodil AB. C. v roku 1920