Túžba lietať je tak stará, ako sama história človeka. V starogréckych bájach to bol Ikaros, ktorý letel na krídlach zhotovených z peria a vosku, až sa dostal do blízkosti slnka, kde sa mu vosk roztopil, perie vypadalo a on spadol dolu. V slovenských rozprávkach sú to lietajúce paripy, kone, ktoré nosili svojich rytierov a ktoré bojovali s nimi proti zlu. Taktiež trojhlavé šarkany mali možnosť lietať. Azda najznámejšou osobnosťou v histórii, ktorá sa zaoberala lietaním, bol Leonardo da Vinci, ktorého nákres lietacieho zariadenia pripomína dnešné závesné krídla. Na Slovensku sa o prvom lietaní hovorí v povesti o lietajúcom mníchovi Cypriánovi, ktorý zletel z Troch korún, nachádzajúcich sa v Pieninskom národnom parku, do údolia Dunajca.
Lietanie na padákovom klzáku využíva vztlak, ktorý vzniká prúdením vzduchu pri doprednom pohybe krídla. Na spodnej strane prúdi vzduch pomalšie, vrchná strana krídla, ktoré v priereze tvorí aerodynamický tvar, má zaoblenie a tu prúdi vzduch rýchlejšie, čím vytvára vztlak, ktorý krídlo nadnáša a tým umožňuje jeho let. Aerodynamický tvar krídlo dostane tým, že do jeho komôr sa pri doprednom pohybe dostáva vzduch, ktorý toto špeciálne skonštruktované krídlo nafukuje a tým vytvára jeho nosnú plochu. Padákové krídla (kĺzavé padáky) sa využivajú v parašutizne aj v paraglidingu. Na rozdiel od parašutistických krídel majú paraglidingové krídla okrem iného najmä väčšiu kĺzavosť a iný spôsob aktivácie k letu.
Tento šport sa začal rozvíjať na Slovensku po roku 1989, keď sa otvorili hranice a záujemcovia o tento šport začali mať prístup k materiálom a krídlam, ktoré boli testované a vyvinuté v zahraničí. Pritom sa našli odvážlivci, ktorí z rozličných materiálov - silon a pod - šili všelijaké podobné krídla, ktoré videli v zahraničí. Z toho obdobia začiatkov a pokusov odvážlivcov pochádza aj najviac úrazov a úmrtí. Nepriaznivci nazvali tento šport nebezpečný a riskantný, čo aj v začiatkoch skutočne bol. Postupným vývojom nových, výkonnejších krídiel, získavaním skúsenosti sa začal tento šport rozvíjať a získal si srdcia mladých nadšencov i starších letcov. V súčasnosnosti má Letecká amatérska asociácia cca 600 členov, niekoľkokrát viac je takých, ktorí nie sú evidovaní. Podľa odhadu sa tomuto športu viac - menej pravidelne venuje na Slovensku okolo 2 500 - 3 000 ľudí.
Keška sa nachádza na mieste, odkiaľ paraglidisti štartujú a plnia si svoje sny o lietaní. Štartovačka je nad obcou Sološnica. Lietalo sa na nej už od čias, kedy začal paragliding na Slovensku vznikať, koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov. Najprv slúžila skôr ako cvičná lúka, najmä pre rogalistov. Je to skôr náročnejšia štartovačka, lebo sa štartuje do fučáku, a preto je tam riziko, že vás zafúkne. Štartovačka je orientovaná na sever - severozápad.
Pre paraglajdostov je to viac-menej lokálny a rekreačný terén. Dá sa odtiaľ odletieť nad Plavecký hrad, Záruby a príjemne sa svahuje na úpätí kopca Vápanná. Veľké športové výkony tu nie sú možné, lebo sa štartovačka nachádza v leteckom pásme TMA bratislavského a malackého letiska.
Zo štartovačky je za dobrého počasia možné vidieť moravskú Pálavu, okraj Bielych Karpát a samozrejme Vojenské lesy Záhorie.
Je tu parádne v lete, keď je teplúčko, dá sa tu opekať, hore je lavička. Romantickú duše nech si prídu vychutnať západ slnka..
Ku keške sa dostanete z dediny, je to príjemná prechádzka.
Doneste si prosím pero.