02 HSC - Marhulovy raj Mystery Cache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Cieľom tejto série je upozorniť, že Petržalka nebola vždy iba 120-tisícovým panelovým sídliskom, betónovou džungľou či králikárňou, ako ju niektorí posmešne nazývajú. Tam, kde teraz do neba čnú dvanásťposchodové vežiaky, sa nachádzala kedysi malebná dedina, za prvej republiky najväčšia v Československu. Na pôde, po ktorej kráčate, stáli rodinné domčeky, ktoré obkolesovali záhrady a ovocné sady. Pôvodná Petržalka (Ligetfalu, Engerau) bola jedinečným miestom s vlastnou atmosférou. Doslova plávala v zeleni, bola pľúcami Bratislavy. Cez leto celá voňala marhuľami, ktorých sa tu dopestovalo najviac v celej krajine. Bola to prímestská dedina so všetkým, čo patrí mestu aj vidieku. Pulzoval v nej život, či v kultúrnych spolkoch, či na športoviskách, v kinách, divadlách a terasách nespočetných kaviarničiek. Jej osud bol krutý. V 70-tych rokoch sa začalo s jej asanáciou a výstavbou najväčšieho sídliska v strednej Európe. Do rodinných domčekov sa zahryzli buldozéry a postupne zrovnali dedinu so zemou. Stará Petržalka zmizla z povrchu zemského. Pôvodná zástavba zostala zachovaná iba v Kopčanoch a Kapitulskom dvore.
Ešte aj po druhej svetovej vojne bola Petržalka dedinou všetkým, čo s tým súvisí - s útulnými domčekmi, úrodnými záhradami, s vôňou malín, jahôd, petržlenovej vňate a maštaľného hnoja. A - čo bolo najtypickejšie - so sadmi marhúľ na neuveriteľne obsypaných stromoch. Už začiatkom 20. storočia rakúski, maďarskí i českí odborníci obdivovali kultivary a úrodnosť petržalských odrôd.
„Všade rozvoniavali marhule…“ spomína Staropetržalčan Štefan Kováč v rozhovore pre pravda.sk. „A nielen v lete, počas celého roku. Aj keď na jeseň a v zime tá vôňa bola trochu iná. Viacerí si doma pálili a potom v chladných mesiacoch sa zahrievali marhuľovicou. Bolo to síce prísne zakázané, ale policajti nad tým vedeli prižmúriť oči,“ pokračuje Kováč a priznáva, že sám patril k takýmto porušovateľom zákona.
Povesť marhuľového raja siahala stovky kilometrov ďaleko. Ľudia prišli, zaplatili a často si aj sami nazbierali. „Chodili aj ľudia z Čiech či Moravy. Mama ma vždy vyháňala, aby som im išiel natrhať. Ale to oni si často radšej sami. Tak som im potom z ceny, ktorá bola tri či štyri koruny za kilogram, trochu zľavil,“ hovorí Kováč.
Hoci je od Kováča o viac ako dekádu mladší, na marhule si dobre spomína aj Milan Dunkel, ktorý sa stará o facebookovú stránku Starej Petržalky. „Pamätám si, ako sme ich chodili kradnúť. Ja som býval v miestach, kde sa dnes nachádza Wolkrova ulica. A smerom k Chorvátskemu ramenu boli veľké sady. Tak sme robili aj takéto huncútstva,“ usmieva sa popod husté fúzy aj po rokoch.
S marhuľami si Petržalku spájajú aj Bratislavčania z iných mestských častí. Keď sa pred dvomi rokmi na besede o súčasnosti hlavného mesta ktosi zastával Petržalky, zdvihol zo stoličky hádam deväťdesiatročnú Staromešťanku. Tá len trpko prehodila: „Petržalka? Veď to je len periféria, kam sa chodilo na marhule." Staropetržalčania však na svoju „perifériu“ boli vždy hrdí a sú dodnes. Preto keď ich dedinu začali búrať, mnohých mladých ľudí netešila ani vidina nového bytu.
Ako vznikol názov "Petržalka"?
Zo svojej vôle by sa starí Petržalčania nikdy nikam nepohli. Boli nenároční a radi, kde sú. Úplnej väčšine Petržalčanov stačilo mať kus záhrady a v miestnych fabrikách robotu. Ženy boli až do polovice 20. storočia zväčša doma, privyrábali si plodmi zo záhrady, nosili na trh aj voňavý petržlen, volali na okoloidúce: "Paničko, kúpte si vonavý petržal! Kúpte si čerstvú petržalku!"
Igor Janota v knihe "Oprášené historky zo starej Bratislavy" na okraj vzniku slovenského názvu obce uvádza: "Tak ako okolie posmešne nazývalo Topoľčancov žochári alebo Zvolenčanov bryndziari, dostali sedliaci z Engerau prezývku Petržleni." Veľmi často chodievali petržalské ženičky a dievčatá zbierať do lužných lesov snežienky. Príchodom jari sa dostali na rad iskerky, fialky, konvalinky, lúčne kvety... Na trhoviská nosili batohy a noše orgovánu. Cez leto prinášali ďalšiu záplavu kvetov - narcismi počínajúc a georgínami končiac. Najkrajšie ruže v okolí mali petržalské Bulharky. Nad ne nebolo. Koncom októbra v celom okolí zakvitlo mesto chryzantémami Petržalčaniek a pred Vianocami núkali na trhoch, pred obchodnými domami Brouk a Babka, Teta, Aso a na Michalskom moste knôpky imela a čečinových venčekov. Doma si pomáhali chovom hydiny a drobných zvierat. Ak by sme parafrázovali Václava Havla, králikární bolo v Petržalke približne toľko ako dnes.
Petržalčania si v živote zvykli na tvrdé skúšky - večné podmokanie domov a záhrad, keď hladina druhej najväčšej európskej rieky stúpala, zaplavovala pivnice, ničila úrodu a znečisťovala studne. Uvedomme si, že veľká časť starej Petržalky ležala nižšie, ako je hladina dunajských vôd už pri priemernom stave. A zvykli si aj na povodne, aj na tie najväčšie, povedzme v rokoch 1876, 1899, 1954, 1965...
Hrádze sa na tomto úseku Dunaja stavali už do 13. storočia, organizovaná výstavba sa začala po roku 1600. Nič však nepomáhalo. Ani keď sa brehy zabezpečili hrubou kamennou dlažbou a betónom, ani keď už mali hrádze v korune šírku 5-6 metrov, takže na nich mohla viesť asfaltová cesta. Keď došla veľká voda, Petržalka bola po kolená v nej. Hrádze vydržali - Petržalku však zaplavila spodná voda. A čo prípadne presiaklo cez hrádze, alebo nebodaj sa nimi prelialo, to bolo na dôvažok. Nech tu však ľudia zažili akékoľvek útrapy, nech ich svojpomocne postavené príbytky potrebovali neustále opravy, mali radi svoje domovy a svoju Petržalku.
Historické názvy osídlenia na území dnešnej Petržalky
1222 – Fluecendorf a Wlocendorf
1225 – Mogorscigel
1233 – Flechyndorf, Fluecindorf
1278 – Flyzyndorph
1422 – Unger Au (Uhorský ostrov)
1485 – Ungeraw
1508 – Hungeraw
1509 – Hungerau
1564 – Enngerl (Úzka niva)
1567 – Hungereuelen
1670 – Engeraw
1685 – Paluggyayana insula
1719 – Enger-Au
1750 – insula Engerauiensis
1753 – Spiegl Hauffen
1762 – possessio Engerau
1803 – Ebgerau, Zeigeiner-Doerfl
1840 – Dorf-Au, Engerau
1844 – Audoerfl
1862 – Ligetfalu
1865 – Liget
1875 – Ó liget
1920 – Petržalka
1946 – Bratislava-Petržalka
Cache
SK: Nájdite miesto, odkiaľ bol odfotený doleuvedený záber. Poobzerajte sa okolo a určite nájdete súradnice finalu.
EN: Find a place from where the picture bellow was taken. Look around and for sure you will find the cache coordinates.
Použitá literatúra a zdroje fotografií:
starapetrzalka.sk, petrzalka.sk, kniznicapetrzalka.sk, Ján Čomaj: Petržalka - Engerau - Ligetfalu, Jaroslav Gustafik: Spomienky Staropetržalčana, wikipedia.org
Ďakujem boyt-ovi za inšpiráciu, p.Dunkelovi za poskytnutie fotografií a makro14-ovi za nezištnú pomoc pri tvorbe kešky.
Additional Hints
(Decrypt)
fgntr: mnoenqyvr/srapr, svany: mqbyn/haqre