Radatice
Základná charakteristika obce
Katastrálne územie obce Radatice, vzniknutej v roku 1964 spojením Radačova a Meretíc s rozlohou 1928 ha, susedí s katastrami obcí Kendice, Drienovská Nová Ves, Janov, Ličartovce, Ľubovec, Bzenov, Sedlice, Suchá Dolina a mestom Prešov. Územie obce je podhorského charakteru, s výškovým rozpoložením od 269 do 500 m.n.m. K roku 2011 mali Radatice 743 obyvateľov. Obcou preteká rieka Svinka a jej početné menšie prítoky (Hochmut a kol., 2012). Kataster obce sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Prešov, na juhovýchode Šarišskej vrchoviny v doline rieky Svinky (Kropilák a kol., 1977b). Na území obce sa nachádza sieť hlbokých dolín, ktorých svahy dosahujú sklon miestami až 25°, prítomný je však aj rovinatý terén. Takmer polovicu plochy územia zaberajú lesné pozemky, ktoré sa rovnomerne prelínajú s poľnohospodárskou krajinou so zastúpením trvalo trávnatých porastov využívaných na pasenie (Hochmut a kol., 2012). Povrch chotára, v ktorom sa našlo aj ložisko uhlia, tvorí centrálno-karpatský flyš. Vyznačuje sa vylúhovanymi rendzinami a hnedozemnými oglejenými, menej nivnými pôdami. Svahy sú často zbrázdené výmoľmi. Lesnú krajinu tvorí bukovo-dubový a borovicový porast (Kropilák a kol., 1977b).
História obce
Obec Radatice vznikla zlúčením dvoch pred tým samostatných obcí, Radačova a Meretíc. Ide o starobylé slovanské sídla, už v 11. storočí stál v Mereticiach kostol sv. Imricha (Matlovič-Kandráčová-Michaeli, 1996, s.288). Meretice vznikli pri spomínanom kostole v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci siaha do roku 1332. Patrila drienovským šľachticom a ich príbuzným (Adamová a kol., 2005). V roku 1427 mala obec 21 port. Patrila Budimírskym, v 17. storočí prešla do vlastníctva Károlyiovcov. V roku 1787 bolo v dedine 30 domov s 227 obyvateľmi a v roku 1828 334 obyvateľov v 43 domoch. Miestni boli poväčšine želiari, živili sa povozníctvom, pálením vápna a predajom dreva. Vývoj názvu obce: 1332 – Sanctus Emericus, Scenthemrych, 1773 – Mereczicze, 1920 – Merečice, 1927 – Meretice (Kropilák a kol., 1977b). Z dvojice obcí bol staršou dedinou Radačov. Prvá dochovaná písomná zmienka o obci vznikla v roku 1261, no vznik obce sa predpokladá už pred 13. storočím. Počiatkom 13. storočia bola vo vlastníctve miestnych zemanov, neskôr ich príbuzných aj mesta Košice (Adamová a kol., 2005). V roku 1427 mal Radačov 20 port. Jej majiteľom bolo leleské prepošstvo a neskôr iní šľachtici. V 18. storočí to boli Klobušickí, Ružanskí a Merseovci, o storočie neskôr zase Hedryovci a iní. V roku 1787 bolo v obci 49 domov so 431 obyvateľmi. V roku 1828 to bolo 62 domov s počtom obyvateľov 470. Miestnych živilo roľníctvo, predaj obilia a nájomné sezónne poľnohospodárske práce. Vyskytovali sa tu početní želiari. Vývoj názvu obce: 1261 – Radach, 1273 – Rodachfolus, Radachfelde, 1368 – Radach, 1773 – Radaczow, 1920 – Radačovce, 1927 – Radačov. K spojeniu obcí došlo v roku 1964 (Kropilák a kol., 1977b).
Kultúra a pamiatky
Obci Radatice dominujú tri kultúrne architektonické pamiatky. Ide o dva rímskokatolícke kostoly a budovu kaštieľa. Kostol sv. Imricha stojaci v časti Meretice je ranogotická stavba s retardovanými románskymi prvkami, postavená pred rokom 1300. V 18. storočí prešiel barokizáciou (Hochmut a kol., 2013). V časti Radačov sa nachádza pôvodne gotický Kostol sv. Martina, postavený taktiež pred rokom 1300. Počas prestavieb v 17. až 19. storočí pribudla k chrámu renesančná veža so štítkovou atikou. Vo vnútri chrámu sa nachádza hodnotná kamenná krstiteľnica z 13. storočia. V parku pri budove neskoroklasicistického kaštieľa z roku 1863, v ktorom sídli obecný úrad obce, je umiestnený pomník na pamiatku zostrelenia britského bombardéru riadeného poľskými letcami dňa 28. decembra 1944. Pri páde v katastri vtedajšej obce Radačov zahynulo všetkých 8 poľských letcov. Ich mená pripomína žulová doska, ktorá je súčasťou pomníku (Vico, 2013).
Služby
V obci sa nachádzajú obchod s potravinami a predajňa potravín a zmiešaného tovaru. Občerstvenie ponúka pohostinstvo. Pre deti je k dispozícií detské ihrisko (Vico, 2013).
Možnosti rekreácie
- Najuplatňovanejšiu formu rekreácie na území Radatíc predstavuje pešia turistika. Obec slúži ako východisko peších a cykloturistických vychádzok najmä do susedných obcí Janov, Bzenov a Ľubovec a do blízkej prírody.
- Pre účely dennej rekreácie je vhodný rekreačno-športový areál v severozápadnej časti intravilánu.
- Priaznivé podmienky pre víkendovú rekreáciu v blízkom okolí a pri prameňoch minerálnych vôd zabezpečujú turistické trasy a sieť cyklotrás.
- Z obce vedie pozdĺž povodia potoku Chujava turistický chodník k prírodnej lokalite s minerálnym prameňom s názvom Kvašná voda. Katastrom obce prechádza značený turistický chodník Cesta hrdinov SNP.
- S krajským mestom Prešov sú Radatice prepojené systémom turistických trás pozdĺž toku Chujava v smere na Kvašnú vodu (Hochmut a kol., 2012).